predviedol tím Ferrari bol až neuveriteľne cynický a arogantný a poškodil povesť nielen tímu a jeho pretekárov, ale aj celej automobilovej disciplíny. Nečudo, že vyvolal takú vlnu všeobecného rozhorčenie.

Pochopiteľne, že na situáciu musela zareagovať aj Medzinárodná automobilová federácia, ktorá si aktérov a vedenie tímu predvolala na koncil do Paríža (26. júna) a pravdepodobne využije článok 48 športových pravidiel, v ktorom sa vraví, že ak tím, či jednotlivec akýmkoľvek spôsobom zhanobí povesť majstrovstiev sveta F1, môže byť potrestaný. Určite zaujímavé bude preto sledovať po akej sankcii v danom prípade FIA siahne. Či ostane iba pri napomenutí, respektíve pri podmienečnom vylúčení. To už však nechajme na pánov z FIA.

Ani za tejto situácie sa však z Maranella neozval ani jeden hlas, ktorý by sa motoristickej verejnosti ospravedlnil. Sám Schumacher, ktorý paradoxne deň po rakúskej GP prevzal v Monaku ocenenie "Športovec roka", stále svoje konanie obhajuje tvrdením: "Niektoré veci sa chápu ťažšie, no treba o nich premýšľať. Podobné metódy predsa použili aj iné tímy pred nami. Napokon o niekoľko pretekov môže byť situácia v šampionáte úplne odlišná a my preto nemôžeme nič riskovať." Pripusťme, že sú to logické a akceptovateľné argumenty. Napokon veď aj Schumi dnes už pripúšťa, že mal nechať vyhrať Rubensa. Vraj druhýkrát by to už určite urobil. Jeho slová ale akosi strácajú váhu. Na tlačovke po pretekoch totiž tvrdil, že o rozhodnutí vedenia tímu sa dozvedel až v poslednom kole a konal pod tlakom. Lenže krátko nato vyšlo najavo, že tím rozhodnutie prijal už kolo po Nemcovej PIT zastávke v 62.kole, keď bolo jasné, že víťazný double tímu nik neohrozí. Najprv vraj Ross Brawn prebral situáciu s Barrichellom a "požiadal ho rešpektovanie zmluvy". Ak budeme predpokladať, že to trvalo hoci aj dve-tri kolá, aj tak mal ešte Schumacher, ktorého Brawn informoval hneď potom, ešte niekoľko (5-6) kôl na premýšľanie. Smutné je, že Schumacher nebol schopný verejne priznať, že za daných okolností nedokázal odmietnuť víťazstvo a radšej sa vyhováral na neskorý pokyn a stresujúco málo času na rozhodnutie. Práve v takýchto zlomových situáciách sa však ukáže skutočná morálna kvalita človeka. Žiaľ, Michael sklamal, aj tentoraz. Nevyužil tak pravdepodobne poslednú príležitosť napraviť svoju skazenú reputáciu z Adelaide (1994) a Jerezu (1997) a už navždy na jeho športovom drese ostane škvrna.

Na situáciu pochopiteľne zareagoval aj prezident Ferrari, Luca Montezemola. I ten však tvrdí: "Je mi ľúto Rubensa a určite si zaslúžil zvíťaziť, no niekedy treba jednať hlavou a nie srdcom. Rozhodnutie, ktoré sme urobili preto považujem za správne." Pre dokreslenie atmosféry v tíme ešte dodajme postoj "stratéga" a technického riaditeľa tímu, Rossa Brawna, ktorý vôbec netají, že "ak je v tíme pilot, ktorý má väčšiu šancu na titul, ako jeho kolega, tak vždy sa budú výhody presúvať na tohto pilota. Na uplatňovanie takého rozhodnutia má predsa tím vždy právo." Ferrari to vraj pokojne urobí znovu ak to bude treba.

Postojom z Maranella sa v danej situácii asi nemôžeme čudovať. Trochu nás však asi prekvapí, že za Ferrari a Schumachera sa postavili aj jeho zvyčajní oponenti. David Coulthard, ktorý po skúsenosti s Häkkinenom veľmi dobre vie, čo je to tímová réžia, argumentuje tím, že F1 je tímovým športom a v každom tíme existuje vedúca osobnosť, ktorej sa všetko prispôsobuje. "Pochyboval azda niekto o Indurainovi, pretože za ním stál tím niekoľkých cyklistov, ktorí mu pomáhali vyhrávať?" pýta sa D. Coulthard. Montoya na priamu otázku, ako by sa zachoval v Barrichellovej situácii dokonca odpovedal. "Asi by som tiež spomalil. Keby som bol na jeho mieste, tak by som buď spomalil, alebo hľadal iný tím. Rubens sa rozhodol tak, ako sa rozhodol," vraví Juan Pablo a dodáva, "Prekvapuje ma, že sa okolo toho toľko diskutuje. Michael vám už povedal, že je to tímový šport a bolo to tímové rozhodnutie. Akceptujme to. Aj to je svojim spôsobom čestné pretekanie."

Vážený Juan, svojim spôsobom máš určite pravdu, lenže tu predsa nejde už iba o jediný tím a jeho pretekárov. Na A1-ringu dostal poriadne zaucho športový duch pretekov a v hre je teraz už povesť celej F1-ky. Ak prestane fungovať vnútorná morálka, potom sa F1-ke môže ľahko stať, že stratí záujem verejnosti a následne aj bohatých sponzorov, ktorých peniaze jej pomohli tam, kde je dnes. Nuž ale ktovie, či práve niečo také by F1-ka nepotrebovala zakúsiť, aby sa na jej trate znovu vrátil pôvodný športový duch.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.