Futbalisti Tatrana prvý raz inkasovali v tretej minúte z bieleho bodu a päť minút pred uplynutím prvej polhodinu zápasu Púchovčania pečatili v podstate očakávanú prehru zeleno - bielych. Nie raz, ako naznačujeme, tatranci zbabrali začiatok. Prečo sa nie a nie poučiť?
"Na to je ťažké jednoznačne odpovedať. Hlavne, nie niekoľkými vetami. Pravdou je, že súperovi sme sami ponúkli šancu posadiť sa pevne do sedla," tvrdil po návrate do Prešova asistent Vladimír Gombár (na fotografii vpravo). "Už z prvého útoku po otvorení hry sa naskytla šanca Šlahorovi. Na našu škodu, vyťažil z nej iba rohový kop. Po ňom nasledovala kontra Púchova a hlavným rozhodcom nariadený pokutový kop. Trančík mal loptu už pod kontrolou, kedy sa ozvala jeho píšťalka. Perniš vidiac, že na ňu nedočiahne spadol. Podľa rozhodcu pričinením brániaceho Palšu. On samotný, i spoluhráči však tvrdili, že ho vôbec nedržal ako arbiter tvrdil. Vraj, Perniš "filmoval". Z lavičky sa nedalo presne posúdiť, či išlo ozaj o faul alebo nie. Jedenástka sa ale kopala a prehrávali sme. To bolo to podstatné pre ďalší vývoj stretnutia." Inkasovaný gól Prešovčanov podľa referencií z dejiska zápasu nevyburcoval. "Ani domácich. Hra sa pohybovala len medzi šestnástkami. Futbalisti Matadoru nás vôbec nepritlačili. Prišiel ale rohový kop a zle odhlavičkovaná lopta našim Dicom. Namiesto, aby ju poslal pokojne za bránkovú čiaru, na čo mal dostatok času i priestoru, on situáciu riešil najhoršie ako mohol. Nasmeroval ju do stredu nášho pokutového územia. Tam zase pri defenzívnych povinnostiach "prispal" Šlahor. Dovolil Ovadovi vystreliť a ten spoza šestnástky prestrelil našu obranu i brankára. Za stavu 2:0 bolo prakticky o výsledku rozhodnuté." Bežala však iba 25. minúta. Do konca ostalo teda dosť času urobiť niečo s nepriaznivým vývojom. Dve striedania Tatrana prišli až v závere duelu na Považí. Prečo lavička nereagovala skôr? "Veľa možností výberu na nej sme nemali. K dispozícii sme nemali Mareka Semana ani Škarbeka, čo zúžilo naše možnosti. Navyše, ďalší hráči šli po polhodine psychicky do kolien. Prejavovalo sa to potom na kŕčovitosti nášho herného prejavu, na neschopnosti ohroziť bránu Matadoru poriadnou strelou." Máme si vari myslieť, že hráči Tatrana to v 25. minúte skutočne zabalili a viac mysleli na sobotňajší zápas s Dubnicou, ktorý má pre nich existenčný nádych? "Nemôžem to potvrdiť. Prečo sa ale nešetrili doma, napríklad proti Ružomberku? Vtedy behali, bojovali ako sa patrí v každom zápase. Najmä ak mužstvo je v takej situácii ako naše. Zavinili si ju na ihrisku sami. Tie veci mimo neho teraz nespomínam. Pokojne sme mohli byť v terajšom postavení Dubnice. Hrať uvoľnene, byť v podstate zachránení. Všetko sa začalo rúcať domácou prehrou s Trenčínom. Iskierku nádeje vykresala výhra nad Ružomberkom. Prišiel ale Slovan, naostatok Púchov a sme zase v zlom rozpoložení. Viacerých našich hráčov ťažký boj o záchranu, psychický tlak s tým súvisiaci, ich jednoducho vyvádza z miery." V Púchove nehral podobne ako predtým vonku na Interi Marek Seman. Išlo znovu o nejaké taktizovanie pod hrozbou dvanástej žltej karty, či o nejaké zranenie? "Aj taktika, ale hlavne to, že Seman po súboji so Slovanom, v ktorom sa mu herne nedarilo, bol poriadne doráňaný. Nebol celkom zdravotne fit, nuž sme ho radšej šetrili na zápas s Dubnicou." Atmosféra v klube v danom postavení, hoci šesť bodov pred poslednými Košicami v superligovej tabuľke nie je dobrá. Myslíte, že vy tréneri vedno s vedením klubu, dokážete mužstvo v dueli s Dubnicou, ktorú do pokojnejších vôd vyniesli výhry na Pasienkoch i doma s Ružomberkom, vyburcovať opäť k trojbodovému zásahu? "Za nás trénerov môžem povedať, že sa snažíme burcovať. Lenže odozva musí prísť z druhej strany. Otázne tiež je, či všetci v tom známom trojuholníku funkcionári, tréneri, hráči, ťaháme za jeden koniec povrazu. Myslím, že hráči si zaslúžia v takom zložitom období väčšiu pozornosť funkcionárov. Práve teraz by sme sa mali zomknúť. Žiaľ, situácia u nás je nervózna a sťažuje i tréningový proces. V takejto atmosfére sa pracuje ťažko, no usilujeme sa. Vraví sa, že problémy ľudí spájajú. O našom tábore sa to povedať nedá. Verím však, že potrebné body na záchranu získame."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
