odpoveď na otázku, aká je budúcnosť špecializovanej ambulantnej sféry. Využili sme príležitosť a všetkým sme položili rovnakú otázku. Chceli sme vedieť, aký je ich recept na zdravé zdravotníctvo a čo by bolo ich prioritou, keby po voľbách zasadli do kresla šéfa rezortu.
"Prvú vec, ktorú treba určiť, je štátna zdravotná politka a vysvetlenie občanom, čo za tie prostriedky, ktoré máme k dispozícii, dostanú. Aby sme ako doterajšie vlády nemíňali viac, ako máme... Niet inej cesty, ako redukovať Liečebný poriadok a kategorizáciu liekov. Platiť by sa malo za všetky liečebné postupy, ktorých prínos je relatívne malý oproti vynaloženým nákladom. Druhou našou prioritou je boj s neprofesionalizmom na všetkých úrovniach a treťou boj s korupciou. Všetci, ktorí sú podozriví z nejakých podvodov a finančných machinácií, by mali opustiť svoje funkcie. Týkalo by sa to aj radových lekárov treba napríklad znemožniť ich uplácanie farmaceutickými firmami, stopnúť všetky luxusné zahraničné zájazdy. Zlepšiť kvalitu mienime systémom certifikácie a akreditácie, ktorý už máme vypracovaný," zhrnul stručne tieňový minister SMER-u Juraj Štofko.
Ako poznamenal, takisto je potrebné prepracovať súčasný systém poisťovníctva, existencia viacerých poisťovní sa podľa jeho slov neosvedčila.
Tvrdšie vyznievajú vyjadrenia tieňového ministra zdravotníctva HZDS Milana Urbaniho:
"Treba zmeniť celý systém zdravotníctva, pretože ten súčasný je zlý a zlý systém sa nedá reformovať, iba prebudovať od základu celý. Máme pripravené koncepcie, legislatívu i ekonomické stimuly, aby sme náš program mohli zaviesť do praxe. Plánujeme presun zdravotnej staroslivosti z nemocníc do amulantnej sféry, pričom ale nechceme likvidovať nemocnice, iba zefektívniť a skvalitniť nemocničnú starostlivosť. Zdravotníctvo dotovať nemienime, sme stredová strana a preto neprezentujeme princípy ľavicové, ale férové a realistické. Chceme pripraviť systém, aby občan, ktorý si všetko platí, dostal čo mu patrí. Avšak zároveň mienime znížiť verejné zdroje z momentálnych 94 až 98 percent na európsku úroveň, teda pod sedemdesiat percent. Samozrejme, že to pri súčasnej sociálnej situácii a nezamestnanosti nepôjde zo dňa na deň, ale pravidlá hry budú dané od začiatku," hovorí.
Na rozdiel od svojho kolegu si M. Urbani myslí, že počet zdravotných poisťovní pôsobiacich na trhu absolútne nerozhoduje. Je podľa neho jedno, medzi koľké subjekty sa štyri percentná správneho fondu rozdeľujú, skôr by bolo vhodné znížiť jeho výšku.
"V dnešnom systéme je ale pluralita zdravotných poisťovní celkom zbytočná. Všetky majú rovnaké - nijaké práva. Preto treba zmeniť zákon o poisťovníctve, štatút poisťovní i princípy vo vzťahu pacient-poisťovňa a poisťovňa-poskytovateľ zdravotnej starostlivosti," dodáva a zdôrazňuje, že on jediný má peniaze na ozdravenie zdravotníctva. O aké zdroje ide, ale prezradiť odmieta.
Podľa Dušana Zelníka z SNS by malo byť predovšetkým definovná nejaká konštanta, od ktorej by sa odvodzoval výpočet finančných prostriedkov prúdiacich do rezortu zdravotníctva. Je za to, aby malo minimálne sedem percent hrubého domáceho produktu a postupne sa dostávalo na úrovneň krajín EÚ. To by podľa neho vyriešilo mnohé problémy, aj keď HDP je u nás výrazne nižšie ako v okolitých krajinách.
"Akonáhle bude zadefinovaná suma, treba vzhľadom na ňu pripraviť rozsah poskytovanej zdravotnej starostlivosti a stanoviť ceny výkonov. Tie musia vychádzať z reálnych čísel, nie je predsa možné zaplatiť za päťdesiattisícovú liečbu sedemnsáťtisíc korún," hovorí D. Zelník, ktorý tiež mieni zrovnoprávniť štátnu a neštátnu sféru, urobiť poriadok v liekovej politike (prerobiť kategorizáciu tak, aby bola liečba efektívna, ale aby sa nepreferovali zásadne tie najdrahšie lieky) a zaviesť preventívne programy, ktoré môžu ušetriť finančné prostriedky v zdravotníctve.
Nezávislý expert ANO pre zdravotníctvo Rudolf Zajac prezentuje svoje vízie v médiach už celé mesiace a s jeho myšlienkami sa možno oboznámiť sa aj na webovej adrese www.reformazdravotnictva.sk. Pri žiadosti o ich prezentáciu niekoľkými vetami si len sťažka povzdychol, pretože publikácia, ktorú napísal spolu s ekonómom Petrom Pažitným, má viac ako sto strán textu...
"Po prvé je potrebné mobilizovať zdroje financie, po druhé tieto zdroje efektívnejšie umiestňovať do systému a po tretie primerane splniť očakávania občanov, ktoré ale bývajú často prehnane vysoké," vysvetľuje R. Zajac.
Prvý okruh úloh je podľa neho výsostne politický, politici musia zohľadniť vôľu občanov, akým spôsobom sa má plniť a deliť balík solidárnych zdrojov. Teda tých prostriedkov, ktoré štát získava cestou priamych a nepriamych daní a slúžia na financovanie zdravotníctva, školstva, sociálnej a dôchodkovej sféry či dotácie do poľnohospodárstva. To, ako riešiť druhý okruh, v stručnosti charakterizuje potrebou jasne definovať balík služieb, ktorý bude aj naďalej plne hradený všetkým občanom. Tiež treba podľa neho reformovať súčasné zdravotné poisťovne na skutočných nákupcov služieb pre svojich klientov pacientov. Mali by mať výrazne viac kompetencií, ale aj viac zodpovednosti.
"Nepochybne jedným z rozhodujúcich kritérií pri platení za vykonané služby bude ich cena, ktorá bude vtedy dobrým ‚bičom' na všetky štruktúry v systéme. Navyše musíme umožniť konkurenciu medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, a to jednak medzi lekármi na ambulanciách a tiež v prípade nemocníc," hovorí R. Zajac, podľa ktorého je potrebné vykonať veľa zásadných ekonomických krokov. Tiež je nutné presvedčiť občanov, že ak budeme priveľa peňazí dávať na veci, ktoré nesúvisia so zdravím alebo s liečením život ohrozujúcich ochorení, neostatne nám nakoniec na záchranu života pri onkologických, kardiologických či vážnych chronických ochoreniach, úrazoch, alebo na prevenciu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
