štyri zápisy v seniorských národných farbách. Ten zatiaľ posledný zaknihoval uplynulý týždeň na prešovskom štadióne proti Uzbekistanu a hoci sa v defenzíve vyskytli nejaké okienka hlavne po prestávke, tento 22-ročný bek si splnil svoju úlohu. "Hlavné bolo nepodceniť súpera, hoci jeho meno nie je zvučné," poznamenal Martin a na otázku, či nečakal predsa len výraznejšie zaplnené tribúny štadióna, s úsmevom dodal, že ľudia boli nabažení hokejovým úspechom a okrem toho bol pracovný deň.
Tento obranca, ktorý vnikol zatiaľ viac do povedomia ako člen úspešnej reprezentačnej dvadsaťjednotky, by sa rád udomácnil aj v kádri koučovanom Ladislavom Jurkemikom. Preto sa snaží každý štart brať smrteľne vážne. "Každý medzištátny zápas dá hráčovi veľa, a to bez ohľadu na to, proti akému súperovi hrám. Aj Uzbekovia ukázali nebezpečné brejkové situácie a neraz nás zaskočili. Čakali na svoje príležitosti a my sme miestami prepadli. Nič to, je to poučenie pred ďalšími vystúpeniami. Hlavná vec, aby sa na kvalifikáciu sformovala súca partia, ktorá sa vystríha podobných zaváhaní."
Slovenský tím je v štádiu hľadania a cibrenia jednotlivých formácií, hráči sa striedajú. Niektorí to lodivodovi uľahčujú, ďalší sťažujú tým, že ich výkonnosť je nevyrovnaná. Na margo nominačnej tlačenice Martin pripomenul: "Každý adept musí o dôveru trénera bojovať. Máme dané pravidlá, ktoré sa musia v reprezentácii dodržiavať. Ja sa o to snažím, hoci netvrdím, že moje výkony sú vždy optimálne. Sú lepšie zápasy aj horšie. Beriem to tak, že na medzinárodnom fóre mi pomôže každá skúsenosť. Je to niečo iné ako hrať za klub, a to napriek tomu, že v českej najvyššej súťaži je futbal kvalitný."
Z rečí tohto legionára sa dalo vycítiť, že L. Jurkemika "žerie", uznáva ho ako autoritu za to, čo dokázal ako aktívny futbalista i ako kormidelník. "Má skúsenosti a chce nám určite dobre. Má svoje metódy a tomu sa treba podriadiť. Kto tak neučiní, je stratený." Na rozdiel od Slovenska 21, si Martin zvyká na nových spoluhráčov. "Dávame sa dokopy. Čím častejšie sa budeme stretávať a čím dlhšie budeme pokope, tým sa lepšie spoznáme. To je dôležité z hľadiska súdržnosti, celistvosti kolektívu. Na dlhších zrazoch sa otvorí priestor na vytvorenie vnútorných väzieb."
Jablonec je klubom, ktorý pred časom prichýlil M. Petráša. Kým vlani pocítil, čo to je bojovať o udržanie sa medzi elitou (FK skončil na 13. priečke a zachránil sa v predposlednom kole), v uplynulej sezóne bolo zámerom skončiť v strede tabuľky. Mužstvo obsadilo 9. pozíciu, takže bola spokojnosť. "Odohrali sme dobré zápasy, doma sme porazili Spartu i Slaviu, vyhrali sme na Bohemianse, remizovali sme v Edene. Vyskytli sa však i zbabrané duely, ale tak to chodí." Pred časom sa objavilo, že Martin si dal v Liberci aj vlastný gól, ale on túto informáciu opravil. "Loptu som hlavou len lízol, ale nezmenila mojím pričinením smer. Takže typický vlastenec to nebol, hoci ho pripísali mne. Inak, bol to druhý ligový zápas po reprezentačnom zraze. Predtým sa mi spravidla zvyklo dariť, keď som sa vrátil z akcie národiaku, veď po troch zrazoch som sa tri razy dostal do zostavy kola v českej lige. Škoda, že teraz sa už súťaž skončila, možno by som sa zase objavil vo výkvete."
Petráš odohral v minulej sezóne 29 duelov, na ihrisku strávil 2610 minút, dal tri góly. Zaujímavé je, že je to hráč, ktorý mal na konte najviac štartov z jabloneckého tímu. Zmluvu má ešte na tri roky a je spokojný. "Môžbyť, že sa na nás usmeje šťastie, vyhrali sme súťaž fair play a ktovie, možno sa dostaneme do Pohára UEFA zásluhou žrebu, čo sa podarilo vlani Púchovu . V každom prípade je to pre mňa dobrá škola, lebo musím byť lepší ako domáci, ak nechcem vysedávať na lavičke. To ma ženie dopredu. Tvrdej konkurencii sa treba prispôsobiť."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
