Žigovcov. V príbytku majú iba niekoľko matracov a starý nábytok so starou pieckou. Okolie chatrče obklopujú páchnuce odpadky, po ktorých lezú vypasené hlodavce.
Pána Žigu s rodinou deložovali z Dvorkinovej ulice. "Sedel som sedem a pol roka v base, lebo ma na zastávke bili dvaja bieli a ja som ich pichol, ale prežili. V byte za ten čas bývala sestra a urobila 60-tisícové manko. Keď som prišiel z basy, nemal som ako zaplatiť, preto ma vydeložovali. Ostali sme bez bytu, no žiadali sme prevádzkara z miestneho úradu z Jazera, aby nám nejaký pridelil, no povedal nám, že ho to nezaujíma." Takto sa rodina štyri roky túlala po Košiciach. "Potom mi jeden známy ukázal toto miesto, kde som vlastnými rukami z ťažkých kameňov postavil tento dom. Následne sem začali chodiť policajti a hovorili, že aby tu nebol bordel, a že tu môžeme byť." Pán Žiga s týmto bývaním nie je veľmi spokojný, preto uvažuje, že odcestuje do zahraničia. "Uvažujem, že zavolám sestre do Holandska, kde býva pár rokov, aby mi dala peniaze na cestu a pôjdem tam bývať."
Rodina toalety nemá, vodu ohrievajú na ohnisku pri dome a drevo vraj nachádzajú v lese. Čo sa týka príjmov, spolu dostávajú 4 700 korún. "Z toho sa žiť nedá, je to málo, ako môžu štyria ľudia vyžiť z toľkých peňazí," hovorí hlava rodiny, ktorá si podľa vlastných slov zháňa zamestnanie. "Robil som vo VSS brúsiča a som vyučený obuvník. Ja viem robiť, ale keď vidia čiernu tvár, odbijú nás. Minule som bol opäť vo VSS, kde mi povedali, že robotu pre mňa nemajú. Ináč som pracoval aj na VPP, ja však potrebujem stálu robotu - na dlhšie, nie na tri mesiace."
V okolí jeho domca je množstvo odpadkov, na ktorých sa pasú desiatky potkanov. To však Žigovcom nijako zvlášť neprekáža. "Nič nerobia, nech žijú, však aj oni sú ľudia. Keď zabijete človeka, ktorý dýcha a zabijete potkana, to je to isté. Minule som tu videl štyri krásne biele - asi 20-centimetrové kúsky, to bola nádhera," hovorí pán Žiga.
Na mieste príbytku bol v čase nášho rozhovoru aj starosta Furče Ladislav Lumtzer. "Momentálne nemáme riešenie tejto situácie. Chatrč je postavená na súkromnom pozemku. Pokiaľ si to majiteľ zanedbal, my nemáme právo do toho zasahovať. Tu by bolo treba upraviť legislatívu pre majiteľov pozemkov, ktorí si majetok nechránia, napríklad tým, že by sme mohli zvýšiť daň z nehnuteľnosti."
Vzhľadom na neporiadok a množstvo hlodavcov tam však hrozí epidémia.
"No, my tu budeme robiť dezinfekciu. Robíme to pravda v rámci celého sídliska, ale nevedeli sme, že to tu je."
Aj keď je chatrč na súkromnom pozemku, je v katastri vašej mestskej časti.
"Poviem vám otvorene, že momentálne mestská časť nemá peniaze ani na to, aby sme to zbúrali a upravili terén. Riešiť to však budeme, no momentálne byty nemáme a mimochodom, na sídlisku je viac takýchto bezdomovcov," uzavrel L. Lumtzer.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
