nepôvodné porasty. Ako odznelo na tlačovej besede, ktorú včera zorganizovali Štátne lesy (ŠL) TANAP, najväčším problémom prinášajú lesníkom kalamity a to najmä kalamity podkôrnikové. "V roku 1992 vznikli medzi isté názorové rozpory, ako kalamity likvidovať. Časť bola za to, aby sa kalamitné drevo ponechalo na mieste takzvanému samovývoju, časť bola za to, aby sa drevná hmota spracovala a odstránila," uviedol námestník riaditeľa ŠL TANAP pre starostlivosť o lesy Marián Bekeš (na snímke).
Názorové zmeny na odstraňovanie sa zjednotili po roku 1995. Vtedy došlo k návratu k pôvodným metódam. Znamená to, že kalamitné drevo sa spracováva ihneď po kalamite a nie je ponechané na samovývoj.
Množstvo ochranárov však poukazuje na platný zákon o ochrane prírody z roku 1994. Podľa neho nie je možné najmä v zónach s najvyšším stupňom ochrany rúbať stromy. Tu však pre lesníkov dochádza k rozporu plnej situácii. Potrebné sú totiž výnimky Ministerstva životného prostredia. Ich vybavovanie je však príliš zdĺhavé.
Lesní hospodári zo ŠL TANAP takisto neradi počúvajú názory takzvaných "pseudoochranárov". Ako uviedol vedúci výskumnej stanice ŠL TANAP Milan Koreň, je v záujme zachovania lesov, aby sa odhodili predstavy o nezasahovaní v do lesného fondu rezerváciách.
Najviac ohrozené kalamitami sú lesy v ochrannom obvode Javorina. Tu lesný fond poškodzuje najmä lykožrút smrekový, ľudovo nazývaný "podkôrnik". Ten prichádza najmä z poľskej strany Vysokých tatier, kde majú lesohospodári iný názor na odstraňovanie kalamít.
Reprodukčný proces tohto malého, ale nebezpečného škodcu, živiaceho sa podkôrnou živicou stromov, je iba 14 dní. Nájdete ho všade tam, kde dochádza k pádu a následnému úhynu stromov. Podľa slov vedúceho ochranného obvodu ŠL TANAP Petra Pateru, v prípade premnoženia dokáže niekoľko stoviek lykožrúta "zlikvidovať" zdravý smrek za dva mesiace. "Účinná obrana v podstate neexistuje. Najlepšie je zasiahnutý strom zrúbať, ošúpať ho z kôry a odniesť preč z lesa. Na elimináciu škôd používame tiež feromónové lapače a "klasické" lapáky. Ak by sme napadnuté porasty z lesa nedostali von, podkôrny hmyz sa bude šíriť ďalej," konštatoval vedúci ochranného obvodu.
Snahou ŠL TANAP je najmä znížiť podiel ihličnanov na celkovom zalesnení. "Naším cieľom je postupne prebudovať monokultúry tak, aby sa vyeliminoval rozsah podkôrnikových kalamít. Znamená to, že chceme vybudovať priestorovo diferencované a ekologicky stabilnejšie lesy. Vo výsadbe preferujeme namiesto smrekov najmä buk, javor, červený smrek, jedľu a jaseň," uviedol M. Bekeš.
V tomto roku vysadili pracovníci ŠL TANAP vyše 600-tisíc kusov sadeníc. Z celkového množstva bolo zhruba 32 percent listnatých porastov a 68 percent ihličnanov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
