scéne adekvátne vedieť. Na zhudobnených textoch jej zakladajúcej trojice - Ďurinda, Černý, Horváth - prežívala strasti a slasti svoje puberty generácia, ktorá už dnes behá s kočíkmi. Nehovoriac o tom, že na ranných skladbách tejto formácie sa podpísala i doba, kedy vznikali, čím tvorba Tublatanky získala neodškriepiteľný punc nadčasovosti. Veru, pred stredajších koncertom ste sa piesne "Tubly" učiť odznova nemuseli. Ony po celý čas driemali kdesi vo vás, čakajúc len na úvodné tóny gitary Maťa Ďurindu, aby ožili.
Po tento pocit si v stredu do Jumbo centra prišli i stovky východniarov. Našli ste medzi nimi tridsiatnikov v "kožákoch", mlaď, ktorá sa prišla vyšantiť i miestnych típkov kvalitne potužených čučom z umelohmotnej fľašky, ktorá sa podávala z ruky do ruky čakajúc v šóre pred sálou, kým nezačnú púšťať. Trištvrťhodinový časový sklz spôsobil kamión s aparatúrou, ktorý to z Blavy akosi nestíhal, a tak sa zostava muzikantov začala zvučiť až tesne pred avizovaným začiatkom koncertu.
Navnadeným fanúšikom, medzi ktorými prevládali tí skalní, s kompletnou zbierkou diskografie, to však zďaleka nevadilo. Sústredili svoje sily na vyvolávanie idolov na pódium. Naveľa, za dramatického zatmenia vybehli hlavní aktéri v aktuálnej zostave. Za bicie zasadol Martin Uherčík, basy sa zhostil Juraj Topor, s vokálmi aktívne vypomáhal sprievodný gitarista Dodo Dubán, no a samozrejme v neotrasiteľnej pozícii speváka exhibicionisticky exceloval Maťo Ďurinda.
Vo veľkej škole dní bola úvodná skladba, po ktorej nasledovala ďalšia a ďalšia, jednoducho chalani spustili "nářez" bez jedinej pauzy, čas na oddych neprichádzal do úvahy. Takto hecujú atmosféru rockeri. Dubánove výzvy "Ruky hore!" a Ďurindove behy po odposluchoch so vztýčenou gitarou a nedostupným výrazom boha Dia tesne nad hlavami publika, privádzali predné rady do extázy. Predsa len, Tublatanka sa počas svojej zlatej éry preplnených amfikov čosi naučila. Svoje urobili i nadupané sóla "bicmena" Uherčíka a kučeravého basáka Ďura Topora.
Pochváliť treba výber repertoáru, do ktorého chalani zaradili ozaj len symbolickú vzorku z nového albumu, správne očakávajúc, že pamätnícke publikum si prišlo hlave po hity časom zľudovelé.
A veru, tých bolo požehnane. Keď sa rozoznela "Láska drž ma nad hladinou", Maťo si kľudne mohol oddýchnuť, osadenstvo sály mávajúc zapaľovačmi odvrieskalo komplet text s dokonalým precítením. Osobitnú odozvu zožali piesne šité namieru každej dobe. Pamätáte napríklad na "...môj starý dobrý kabát, je verný kamarát, keď sa časy menia a preto ho mám rád...," text skladby, ktorý prítomní kompletne odpískali, posielajúc tak pozdrav kdesi do slovenského parlamentu.
"Pravda víťazí, pravde čas nevadí, ani lesk všemocných peňazíííííí," pokračoval košický zbor v doprovode Maťa Ďurindu s oduševnením rovnakým, ako keď sa pred časom kričalo "Sme majstrííí". A buďte si istí, že sa to kričalo i tu.
"Ježiš, strašne dobre sa hralo. To boli slová, ktoré sme si obaja naraz povedali s Dodom, keď sme zišli z pódia," povedal nám po koncerte dobre naladený Maťo, s dodatkom, že diváci boli "fajne nadržaný", čo bolo krásne cítiť na odozve. "Nikdy sa v závere nevnucujeme späť na pódium, ale publikum si prídavky doslova vydupalo," dodal uznanlivo líder Tublatanky, ktorú už dnes čaká ďalšie vystúpenie v Prahe.
Koncert uzavrelo príznačné Žeravé znamenie osudu, po ktorom sa vyvrieskaný, vytancovaný, spotený a eufóriou poloopitý dav vyvalil von. Podujatie v štýle rockeri všetkých krajín spojme sa, predčilo očakávania. Ideály našej mladosti sa vskriesili a môžu len veľmi pomaličky opäť hasnúť v realite ďalších dní.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
