medailách. Realita však bola úplne iná, Delta sa musela takmer do poslednej chvíle obávať o záchranu a napokon obsadila 6. priečku. Nevydarenú sezónu zhodnotil pre náš denník generálny manažér Delty Daniel Jendrichovský (na snímke).

Akými slovami by ste charakterizovali zbabranú sezónu?

"Je pre mňa určite veľkým sklamaním. Boli totiž vytvorené veľmi dobré podmienky na to, aby sa dostavil lepší výsledok. Čo sa týka sily kádra, družstvo malo podstatne na viac, ako predviedlo. Zo šiesteho miesta som sklamaný. Je to však dobrá poučka do budúcich rokov, ako sa vyvarovať chýb, ktoré sme v tomto ročníku urobili. Po problémoch so záchranou som rád, že sme skončili šiesti, ale z ťažkých zápasov sme dokázali vyhrať v lige len dva na Cassovii a jeden na Slovane. Poprehrávali sme aj jasne rozohraté zápasy doma, čo ma najviac mrzí. V tejto sezóne sme totiž mali 21 prehier, z čoho viem vymenovať 11 stretnutí, ktoré sme stratili v poslednej štvrtine. Keby sme mali len trochu psychicky odolnejší tím, dostali by sme sa do prvej štvorky."

Chceli ste hrať o medaily. Prečo bola realita diametrálne odlišná?

"Výsledok tejto sezóny bol ovplyvnený niekoľkými faktormi, ktoré výrazne zasiahli do nášho systému. Jedným z prvých vážnejších prešľapov bolo to, že družstvo sa dalo dokopy na poslednú chvíľu. Prvýkrát sa vlastne stretlo na tréningu kompletné týždeň pred začiatkom súťaže, čo je veľmi neskoro. Druhou záležitiosťou bolo, že hlavný tréner sa nemohol pre reprezentačné povinnosti venovať príprave družstva. Hráčky a tréner sa teda začali spoznávať až týždeň pred ligou. Nových hráčok bolo veľa, nepoznali sa ani medzi sebou. Ďalším problémom bolo chybné rozhodnutie odísť na turné do USA. Naše očakávanie bolo, že sa tam dáme dokopy, zohráme sa a utuží sa kolektív, pričom absolvujeme desať kvalitných zápasov. Žiaľ, Amerika ešte vážnejšie odhalila nedostatky nielen vo fyzickej pripravenosti, ale aj hernej. Ešte horšie bolo, že po návrate domov sme prišli o dva zápasy, ktoré sme rozhodnutím od zeleného stola prehrali kontumačne, čo už komentovať ani nebudem, pretože sa okolo toho popísalo až-až. Ďalším hlavným dôvodom bolo, že v priebehu decembra a januára sme prišlio dve najskúsenejšie hráčky - Jendrichovskú a Čisovskú. Boli to dve "Košičanky", ktorým srdce pre tento klub bilo a dalo sa na nich jednoznačne spoľahnúť. To bola ďalšia tehlička, ktorá na našej zlej stavbe vypadla."

Družstvo bolo postavené na legionárkach. Tie však želané výkony ani zďaleka neponúkali.

"Ťažko povedať, či to boli šťastné, alebo nešťastné nákupy. Herne mali na to, aby patrili medzi tie lepšie hráčky našej ligy. U každej si viem predstaviť, čo by mala urobiť preto, aby bola väčšou hráčkou. Tieto naše predstavy však nedokázali naplniť, z čoho vyplynuli aj záležitosti, ktoré možno ovplyvnili ich psychickú pohodu."

Narážate na zemetrasenie v klube, po ktorom vo februári nastalo zníženie platov zahraničných hráčok.

"Hráčky vedeli, že podmienky sú na veľmi dobrej úrovni, a motať sa niekde na poslednom mieste je pre ne hanbou. V družstvách, ktoré hrali proti nám, pôsobili hráčky, ktoré by sa v našom tíme možno ani nedostali na ihrisko, a napriek tomu nás porážali. Až do februára vládlo v družstve veľké uspokojenie. Výsledky neboli, ale vyzeralo to, že všetko akoby aj tak bolo v poriadku. Urobili sa teda reštrikčné opatrenia. Namiesto toho, aby v hráčkach vyvolali túžbu dokázať, že hrať vedia, skôr vyvovali reakciu typu: prečo im my zasahujeme do platov, keď ony robia všetko preto, aby sme vyhrávali, akurát nemajú šťastie, súperky sú silné, dosky sú zlé, a ďalšie výhovorky. Nepozerali na to, ako sa možno zlepšiť. Jediným svetlejším zjavom bola Chorvátka Simona Šodová, ktorá začala sezónu katastrofálne. Prvého decembra sedela u mňa s tým, že odchádza, lebo nemá na to, aby v tomto družstve hrala. Vtedy sme sa dohodli na prechodnom dvojmesačnom období. Počas neho ukázala, že basketbal naozaj hrať vie. Žiaľ, v poslednom mesiaci sa už vrátila do starých koľají. Tlačila na ňu aj psychika, keďže bola kapitánka a chcela ukázať, že máme naviac. Nedokázala to uniesť a išla výkonom dole, najmä čo sa týka obrannej hry. V útoku dokáže strašne veľa, do kompletnej hráčky jej však chýbajú obranné schopnosti. Zo štyroch legionárok (Češky Hradilová, Topolářová, Ukrajinka Lisenková a spomínaná Chorvátka Šodová - pozn. aut.) si však jedine ju viem predstaviť, že by náš dres obliekala aj v budúcej sezóne. V jej prípade je to zatiaľ otvorená záležitosť."

Delta v tejto sezóne vo väčšine stretnutí pripomínala skôr akýsi zhluk hráčok, ako jeden kolektív.

"Každý človek sa učí. Aj ja som urobil v tejto sezóne viacero chýb, z ktorých sa chcem poučiť. Najmä v tom, že hráčky nemusia byť basketbalovo až na neviemakej úrovni, ale musia byť na úrovni po ľudskej stránke a vtedy sa dá vytvoriť kolektív. Ako príklad uvediem našich kadetov. Tí patrili individuálnymi schopnosťami k naslabším v lige, ale vytvorili vynikajúci kolektív a jeho zásluhou to dotiahli až k bronzovým medailám. Tréneri ich dokázali dať dokopy a tvrdá práca, bojovnosť a srdce ich doviedli až k tretiemu miestu, hoci žiadne veľké individuality vo svojhom strede nemali."

Našli by ste na tomto ročníku aj nejaké pozitívum?

"Pozitívom číslo jeden je divácka návštevnosť. Mali sme na zápasoch priemerne 900 - 1000 divákov, čo sa v tejto sezóne nepodarilo nikomu inému. Aj keď výkony neboli dobré, ľudia chodili do hľadiska radi. Ak sa k tomu pripoja aj výsledky, myslím si, že ich bude chodiť ešte viac."

Pred uplynulou sezónou vás tlačil čas, preto ste boli nútení siahnuť po zahraničných nákupoch. Gro kádra v tíme skončilo, opäť budete musieť vyskladať takmer nové družstvo. Budete teraz loviť viac v slovenských vodách?

"Určite by som sa chcel tento rok viac orientovať na Slovensko, hoci prestupový poriadok, ktorý teraz vládne, vylučuje nejaké bombastické prestupy. Kluby totiž pýtajú za hráčky obrovské peniaze. V hľadáčiku však máme šesť hráčok, ktoré už boli oslovené. Na základe toho, ako dopadnú rokoviania uvidíme, či sa budeme obzerať aj do zahraničia. Ak sa tieto dievčatá k nám podarí dostať, budeme mať iba maximálne jednu cudzinku, ak nie, tak najviac dve. Viac by sme ich už v tíme mať nechceli."

Čo trénerska otázka?

"Doriešená bude tento týždeň. Oslovený kandidát si totiž vybral čas na rozmyslenie."

Ambície ostávajú vysoké?

"Určite. Ja mám vždy najvyššie ambície. Tento rok som dostal poriadne po nose, ale určite sa nevzdám, kým sa nejaký výsledok nedostaví. V budúcej sezóne budeme okrem ligy hrať aj Európsky pohár FIBA, ktorý je nástupcom Pohára Ronchettiovej. Zaradili nás do nevýhodnej Severnej zóny, kde sú vzdialenosti najvyššie. Medzi možnými súpermi sú napríklad aj tímy z Azerbajdžanu. Pohár však hrať chceme, pre divákov by to bolo atraktívne. Prihlásime sa teda a budeme čakať, či k nám bude žreb milosrdný a dostaneme atraktívnejších súperov napríklad z Poľska, Litvy či Česka. Súťaž by mala odštartovať v štvorčlenných skupinách v októbri, žreb bude začiatkom júla."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.