sa vlani dostal do nominácie na záverečné duely kvalifikácie o postup na majstrovstvá sveta. Vtedy zaspomínal, že po dueli s Azerbajdžanom v roku 1999 mal v národiaku dosť dlhú pauzu. Kto čaká, dočká sa, ale on išiel v ústrety ďalej pozvánke svojím prístupom v pozícii legionára. Najprv v berlínskom klube TeBe a potom hlavne v 1. FC Union Berlín (podpísal tam zmluvu na dva roky s ročnou opciou). Tento klub spôsobil vlani senzáciu, keď ako postupujúci treťoligista sa dostal do finále Nemeckého pohára a na základe tejto účasti v prestížnom zápolení okúsil aj príchuť zápolení v Pohári UEFA. V predošlom rozhovore pre náš denník si pochvaľoval hlavne mimoriadnu podporu zo strany publika (na duely vonku cestovalo s Unionom pravidelne aj pár tisíc fanúšikov), ako aj solídne finančné zázemie klubu. Odvtedy sa všeličo zmenilo, ale podstatné zostalo tento bývalý futbalista 1. FC Košice je naďalej sústavne naladený reprezentovať. Nie rečami, ako niektorí ďalší legionári, ale hlavne skutkami. I preto po jeho službách siahol Ladislav Jurkemik a Kozák sa tak objavil tiež nedávno v Prešove v stretnutí s Uzbekistanom. To bola vhodná príležitosť na sondovanie jeho názorov, noviniek.

Nedalo nám najprv neotvoriť tému súvisiacu s postavením jeho bývalého tímu. Aj v jeseni minulý rok tento obranca nekompromisne kritizoval maniere talianskych majiteľov. Prehľad o 1. FC má stále. "Informácie získavam z internetu, okrem toho telefonujem si s ľuďmi v Košiciach. Mám tam ešte nejaké kontakty. Určite nie je príjemné súčasné postavenie tigrov a mrzí ma, že klub s takou tradíciou a minulosťou, úspechmi, je teraz na ceste do druhej ligy. Škrie ma to o to viac, že som na východe prežil krásne obdobie." Na otázku, kto vlastne ešte z jeho bývalých spoluhráčov oblieka dres tigrov, spomenul si okamžite na Vlada Zvaru, ale vraj tiež už s ním dávno nebol, lebo akosi sa neúmyselne obchádzajú a míňajú.

Ako v zápase v Belgicku, tak i s Uzbekmi Kozák odohral iba polčas. V Bruseli bola taká dohoda, keďže Union ho ešte potreboval na finiš ligy, v Prešove to bolo z iných dôvodov. "Týždeň som už bol vlastne na dovolenke a tréner chcel vyskúšať mladého Klimpla, ktorý zažil premiéru." Tento borec nekompromisne siahol do svedomia fanúšikov. "Prišlo ich málo a mohli nás viac vyhecovať. Neobstojí konštatovanie, že to nebol zvučný konkurent. Tiež, keď Slovensko hralo v Japonsku, neboli sme atraktívnym súperom a predsa prišlo na štadión vyše 50-tisíc divákov. Pre Manchester košický tím v Lige majstrov rovnako nebol lákadlom a tribúny boli nabité. Preto nesúhlasím s takouto výhovorkou. Ak nastúpi reprezentácia doma, malo by ju povzbudzovať čo najviac fanúšikov. Po fantastickom úspechu hokejistov na šampionáte bol náš národ predsa viac nalákaný na šport, ale, žiaľ, nepremietlo sa to do počtu predaných vstupeniek. Navyše východné Slovensko sa usiluje o usporiadanie nejakého kvalifikačného stretnutia a mali by sme sa tu cítiť ako doma. Neviem... ja som ten pocit akosi nemal. Nehralo sa mi preto tak dobre, ako som si predstavoval."

Minulý týždeň ešte nevedel, kam sa vyberie na dovolenku, ale vedel, že tuhý bude boj ho čaká o udržanie si miesta jednak v slovenskom národnom mužstve, ako aj v Unione Berlín. Naznačil , že ak bude pravidelne nastupovať na nemeckých trávnikoch, otvorí sa mu väčší priestor aj v Jurkemikovej partii "Ešte mám ročný kontrakt s Unionom, lenže nastali problémy s krachom mediálneho giganta Kirchovej skupiny. Každý klub z toho žil, v prvej aj v druhej lige. Činovníci teraz nevedia, ako na tom sú, či sa môžu obzerať po nových posilách, utrácať za nákupy, predlžovať kontrakty. Je to také nejasné, nič nie je rozhodnuté. Starosti si ale s tým veľké nerobím." Kozák si zvykol na nemecký futbal, ale všetko berie s nadhľadom, vie, že o ponuky by nemal núdzu, keby došlo na lámanie chleba a prípadne by musel odísť. "Keby bolo niečo lákavé, nebránil by som sa odchodu. Každý, pravdaže, sa ťahá do elitnej bundesligovej súťaže, ja sa ale na túto métu pozerám reálne, nesnívam."

Ako skúsený matador, ktorý preskákal na scéne toho dosť a mal možnosť pôsobiť v kolektívoch vedených rôznymi trénermi, má aj svoj pohľad na metódy L. Jurkemika. "Vsadil viac na disciplínu. Tá bola síce aj predtým, lenže teraz táto zásada rezonuje častejšie. Striktne sa musia všetky veci dodržiavať. Predtým niečo bolo dovolené, niečo nie, momentálne takmer všetko je zakázané. To ale nie je moja kritika pomerov, považujem to za pozitívum. Ide nám o behavý futbal, o ten sa snažíme. Hoci nie všetko vychádza. Zrejmá je nová filozofia, niektoré novinky dostávame do krvi, trebárs v rozostavení hráčov na ploche, ale nie je to také hrozné, aby sme boli zaskočení. Každý adept sa chce vytiahnuť v podobných skúškach, aby presvedčil. Blíži sa predsa nový kvalifikačný cyklus a každý bojuje o svoju prestíž. Podstatný rozdiel medzi predošlými trénermi a súčasným ale nevidím. Disciplína musí byť, o tom niet pochýb a to ostatné je na nás, aby sme realizovali podľa zámerov kormidelníka."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.