stanice na rohu ulíc Levočskej a Vladimíra Clementisa.
Pripomíname, že do protestu sa zapojilo v dvoch petíciách zhruba 2 300 občanov, ale ani predchádzajúce verejné zhromaždenia nemali pokojný charakter. Občania aj novinári prostredníctvom Prešovského občianskeho fóra dostali možnosť pýtať sa a diskutovať o celej genéze súčasného stavu s kompetentnými úradníkmi, poslankyňou aj zástupcami mimovládnych organizácií.
Medzi pozvanými boli zastupujúca hlavná architekta mesta Prešov Katarína Štofanová, poslankyňa mestského zastupiteľstva Dagmar Vojteková, za prešovskú bicyklovú skupinu Kostitras Viera Štupáková, vedúci odboru životného prostredia na Okresnom úrade v Prešove Marián Harčarík a za Občianske združenie za dôstojnú Radvaň v Banskej Bystrici Pavol Prokopovič.
Keby sme mali stručne zhrnúť fakty, už pred štyrmi rokmi pre dve "čerpačky"-jedna mala byť dokonca v biokoridore, Prešovčania mohutne protestovali. Vtedy mesto ich nesúhlas akceptovalo a vtedajší hlavný architekt Vladimír Debnár sa dokonca písomne zaviazal, že nie je nutné návrh v budúcnosti ani modifikovať. Keď sa vlani schvaľovala aktualizácia územného plánu, len poslanec Ivan Benko sa hlasovania zdržal.
Otázku, či predkladateľ uviedol poslancov do omylu, keď textovo aj graficky nekonkretizoval umiestnenie benzínky v dokumente, sme položili poslankyni D. Vojtekovej, ktorá napokon tiež kladne hlasovala. "Konkretizácia v dokumente nebola. Uvádzala sa ako občianska vybavenosť, čo môžu byť akékoľvek služby."
Faktom je, že za službami možno vnímať aj benzínku. Ale kde sa podeli sľuby o zamietnutí prvých pokusov a nemodifikovaní do budúcnosti? Prečo nebola konkretizovaná už v pláne, aby sa k nej mohli občania v pripomienkovom konaní vyjadriť?
Zdanlivo zabudnutá kauza totiž zarezonovala len nedávno, keď investor ARAL, s. r. o., Slovakia požiadal štátnu správu o územné konanie. Pripomíname, že už v roku 1998 bol záujemcom o jednu z čerpacích staníc tiež Aral, ktorý sa medzičasom stal majiteľom časti tamojších pozemkov. Tie odkúpil od súkromných vlastníkov. Ďalšie čiastkové parcely patria mestu Prešov.
Počas diskusie sa z pléna ozvali hlasy o tom, prečo ľudia protestujú až teraz, keď sa nevyjadrili v pripomienkovom konaní. Preto nás zaujímalo, či sú v tejto súvislosti zaznamenané pripomienky. "Podľa dokumentácie v pripomienkovom konaní boli návrhy troch osôb a troch firiem, ktoré definovali záujem o čerpaciu stanicu," reagovala zastupujúca hlavná architektka K. Štofanová. To pravdepodobne stačilo na to, aby sa zakomponovala do územného plánu.
Ako potvrdil M. Harčarík schvaľovacie konanie na úrovni štátnej správy je zatiaľ pozastavené, ale len do dodania doplňujúcich materiálov k žiadosti. Štátna správa totiž disponuje súhlasným stanoviskom mesta Prešov a nemá dôvod nepostupovať v súlade so stavebným zákonom. Pripomíname, že Aral má dodať dokumentáciu v piatok, teda dnes. Ak sa jej podarí splniť všetky podmienky...
Bol však tento zákon, hlavne jeho novela, rešpektovaný? Zástupcovia z Banskej Bystrice, zrejme skúsení a odborne podkutí v rozmotávaní podobných problémov naznačili, že nie celkom, ale takúto analýzu prenecháme odborníkom.
Nás a rovnako občanov zaujímalo, či mestské zastupiteľstvo bude rešpektovať vôľu občanov prezentovanú na zhromaždeniach, petície a znova otvorí tento problém na pondelkovom mestskom zastupiteľstve. "Neviem, ako budú reagovať moji kolegovia, ale ja sa o diskusiu pokúsim," vyhlásila poslankyňa D. Vojteková.
Niektorí z účastníkov argumentovali, že máme v meste málo čerpacích staníc, že chceme priviesť investorov a nevytvárame im podmienky. Iní oponovali, že ak aj 12 čerpacích staníc plne nepokryje potreby Prešovčanov, načo by boli ľuďom na jednom sídlisku štyri benzínky. "Tie počítate, ale spočítali ste aj to, koľko štvorcových centimetrov trávy je v tejto lokalite pre jedného obyvateľa," rozhorčene sa pýtala jedna z účastníčok diskusie, ktorú zorganizovalo Prešovské občianske fórum.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
