zaujímať, to sú obchodné artikle, tovary, veď človek zo začiatku tretieho tisícročia nemá ani tušenie o tom, čo potreboval jeho predchodca v prvom tisícročí. V minulosti, tak ako aj teraz, sa obchodovalo nielen na domácom, ale aj na zahraničnom trhu. Pochopiteľne, podľa vtedajších platných noriem, možností prepravy tovaru, colných predpisov, práva skladu a čo je dôležité - dopyte po tovare. Čo exportovali východoslovenské mestá, aké boli tunajšie surovinové zdroje? O tom, okrem iného píše PhDr. Ondrej R. Halaga, DrSc., h. c. v publikácii Košice - Balt. Zdôrazňuje, že "základným predpokladom vývozu z východoslovenského kraja a z karpatských oblastí vôbec bola v prvých storočiach minulého tisícročia jeho surovinová báza a to veľké lesy bohaté na drevo, zver a rudy".
Čo konkrétne bolo vtedy vyhľadávaným tovarom diaľkového obchodu? Kožušiny, kože, kožky. Tento artikel bol trvalým predmetom exportu v stredoveku nielen východoslovenských, ale aj poľských a pruských kupcov na sever a odtiaľ na Západ. Vyvážal sa včelí med a vosk. Veľký dopyt po drevenom popole bol z remeselne vyspelých oblastí na Západe. Popol najviac produkovali východoslovenskí roľníci, ktorí klčovali lesy na polia, ale aj uhliari a hutníci. Žiadaná bola smola zo stromov. Tú používali pri stavbe lodí a člnov, na konzervovanie, mazanie, svietenie (miesta, kde ju získavali, po nej aj nazvali - napr. Smolník na Spiši, Smolník v Zemplíne).
Smoliari vyrábali aj decht. V 12.-13. storočí boli veľké lesy surovinovou bázou pre vývoz dreva na lode, člny, sudy, šindle atď. Podľa toho, na čo bolo drevo určené a podľa druhu a kvality, ho stredovekí kupci triedili a priekupníci ho hromadili z celej karpatskej oblasti, z našich lesov najmä na Sonč v Poľsku, splavovali ho po Poprade, Dunajci a Visle až do Pruska. Drevo lipy zužitkovali na lyko, z dubov a briez bola žiadaná doma aj v zahraničí kôra. Túto kôru využívali koželuhovia na farbenie od hnedej po červenú. V 13. storočí bol na domácom trhu importovaný dobytok a z domácich zdrojov roľnícke prebytky - mäso, slanina, loj, po domácky tkané plátno, priadza, obilniny, víno, chmeľ a semená pre olejkárov. Dovážala sa poľská, uhorská a ruská soľ. Osobitnou kapitolou je rudné bohatstvo a banská výroba, v čom malo prioritu Spišsko - Gemerské rudohorie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
