osvedčenú prax. Mužské vlohy zlepšovať neobišli ani tabony, ktoré uplatnili biotechnológiu už niekoľko sto tisícročí pred človekom. Vymysleli inkubátor na vajcia, ktorý nahradil zvyčajné, a podľa ich názoru zrejme zastaralé sedenie na násade. Ibaže ich vynález, celkom ojedinelý vo vtáčej ríši, sa ukázal síce funkčný, ale trocha náročný v prevádzke.
Tabony sú u nás takmer neznáme kurovité vtáky z austrálskej oblasti. Veľké sú ako bažanty až statnejšie plemená domácich sliepok, majú dlhé hrabavé nohy so silnými pazúrmi a krátke krídla. Sfarbené sú nenápadne tmavo. Vedia výborne chodiť a behať, ale zriedkavo a zle lietajú. Živia sa chrobačou, semenami a plodmi, menej korienkami. Ako jediné vtáky nesedia na vajciach, ale niekoľko druhov ich zahrabáva hlboko do horúceho piesku. Väčšina druhov ukladá násadu do inkubátorov z rastlinného materiálu, ktorý samčekovia nahrabú do akejsi veľkej mohyly. Vajcia sú pozoruhodné veľkosťou, majú hmotnosť okolo 12 percent váhy samice, kým pri domácej sliepke tvoria asi 4 percentá jej váhy.
Samec tabona trávi väčšinu života starostlivosťou o hniezdo. Trvá mu týždne, kým navŕši kopu z dvoch až štyroch ton (!) opadaného lístia, machu a hliny. Kopa je vysoká 1 - 1,5 metra a 4 - 5 metrov široká. Do jej stredu nakladie samička 6 až 30 vajec, ich ďalšiu opateru ponechá samčekovi. Násada sa vyvíja teplom, ktoré tlením vytvára kompostovaný materiál. Samec vajcia prihrnie a zobákom kontroluje teplotu prostredia. Správnu teplotu neustále upravuje odoberaním a pridávaním rastlinného materiálu. Inkubácia je značne dlhá, okolo 50 dní. Mláďatá sa liahnu postupne v intervaloch dvoch až troch dní, ako boli znášané vajcia. Vyhrabať sa z vysokej vrstvy humusu pomáha mláďatám otec. Tie sú normálne operené a hneď po oschnutí schopné lietať, čo žiadne iné vtáky nedokážu. Hneď sa osamostatňujú, čo je tak isto výnimočný jav u vtákov.
Poznáme deväť druhov tabonov. Najrozšírenejším je morku pripomínajúci tabon morkovitý. Bieli osadníci ho nazývajú brush - turkey, čo značí lesná morka. Patrí k väčším druhom, má čierne operenie, holú červenú hlavu, krátky zobák a na krku holé laloky. Žije vo vlhkých lesoch a hustých krovinách, ak nie je vyrušovaný, zahniezdi i v predmestských záhradách. Domorodci jeho hniezda považujú za zásobáreň čerstvých vajec, dospelé vtáky však šetria. Liahňové mohyly stavia tiež tabon holubí, obyvateľ suchého bušu vo vnútrozemí Austrálie. Pre suché podnebie musí tlejúci rastlinný materiál chrániť pred vysušením nanesením hrubej vrstvy piesku. Na Salamonových ostrovoch vyhrabávajú tabony jamy pre znášanie vajec v pôde, cez ktorú uniká para, vychádzajúca z činných sopiek.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
