je to jedno z najzaujímavejších múzeí sveta. Svetoznáma Zbrojnica je súčasťou moskovského Kremľa a od 19. storočia je prístupná verejnosti. K zbraniam a výstroji postupne pribúdali unikátne výrobky ruských aj zahraničných majstrov, takže už začiatkom 17. storočia tam nachádzame veľmi širokú zbierku dekoratívneho a užitého umenia, hlavne vynikajúce práce majstrov zlatníkov. Dnes sú v Zbrojnici vystavené vedľa korunovačných klenotov a ďalších znakov cárskej moci aj dary vyslancov z cudzích krajín, odevy, šľachtický a cársky riad, klenotnícke výrobky, liturgické nádoby a tiež hračky cárskych a bojarských detí. Celkom cez 40 tisíc mimoriadne cenných, vzácnych, ale predovšetkým krásnych exponátov.
Pôvodne sa skladovali v kremeľskej zbrojnici brnenia, zbrane a štíty. Boli to umelecké diela vytvorené pre pompézne ceremoniály cárskeho dvora, vojenské prehliadky či získané ako dary cudzích panovníkov. Šable, štíty, pištole aj pušky sa trblietajú drahými kameňmi, pažby sú vykladané kosťami a perleťou, naviac bohato zdobené emailom. Pochádzajú z čias od 12. do začiatku 19. storočia, ale najkrajšie exempláre sa dochovali zo 16. a 17. storočia, kedy sláva, moc a bohatstvo ruskej ríše bolo na vrchole. Vynikajúci majstri sa schádzali do Kremľa nielen z ruských miest ale aj z Orientu a zo západných krajín. V roku 1628 vyrobili napríklad pre cára Michajla Fjodoroviča tulec zdobený diamantmi, zafírmi a rubínmi, maľovaný emailom, k tomu potom sadu podobne zdobených šablí. Špecialitou zbierky zbraní sú brnenia, ktoré nazývajú zrkadlové, vyrobené z lesklých oceľových plátov spojených remienkami alebo kovovým pletivom. Jedno z najkrajších zhotovil v roku 1670 pre cára Aleceja Michajloviča svetoznámi ruský výrobca zbraní Grigorij Vatkin.
Na kremeľskom cárskom dvore sa vysoko cenilo umenie orientálnych majstrov, ktorých diela nájdeme v Zbrojnici. Väčšinou šlo o oceľové zbrane bohato ryté a vykladané zlatom. V súlade s moslimským náboženstvom na nich prevládali rastlinné motívy a citáty z koránu s prianím šťastia a úspechov v bojoch a úryvky básní. Za jeden z najcennejších exemplárov Zbrojnice sa považuje prilba, ktorú v roku 1630 priviezol z Istanbulu ruský vyslanec v Turecku. Má krásny tvar, ľahko vytiahnutú špičku a je zdobená rastlinnými motívmi a arabskými nápismi s náboženským obsahom. Vari najkrajšie zbrane v tom čase vyrábali tureckí a iránski majstri. Skutočnosť, že v Zbrojnici ich nájdete veľké množstvo svedčí o rozsiahlych diplomatických vzťahoch starovekého Ruska.
V 18. storočí sa z cárskej zbrojnice stala pokladnica najrôznejších umeleckých diel hlavne zo zlata a striebra. Patria k nim napr. prekrásne kovové misy a strieborný riad, ktorý sa používal pri veľkých hostinách. Špeciálne poslanie mala misa vyrobená na príkaz cára Ivana IV. (Hrozného) pre čerkeskú princeznú Mariju Termjukovu, ktorá sa 21. augusta 1561 stala jeho manželkou. Na zlatej mise je podľa starej obyčaje podali malú kráľovskú korunku, ktorú mala pri svadobnom obrade. Misa je z masívneho zlata, avšak vyzerá pritom veľmi ľahko a pôvabne. Nemá vysoký lesk, je skôr matná. Zamatová čerň zdobí jej široký rytý okraj. Misa je unikátnym dielom majstrov kovotepcov, ktorí si v 16. storočí už vytvorili vlastný "moskovský štýl".
Podľa svedectva historikov bol cársky dvor jedným z najrozmanitejších, hlavne pokiaľ išlo o nákladné hostiny. Ruskí cárovia vedeli žiť. Ako napísal v 16. storočí dánsky vyslanec v Rusku, ktorý sa jednej podobnej hostiny zúčastnil: "Čaše a poháre sa blýskali, rubínmi, zafírmi, perlami a koralmi a stoly doslova horeli zlatom." Neboli to však iba taniere, misy a zlaté poháre. Stoly zdobili aj ďalšie poklady vytvorené rukami zlatníkov - malé poháriky na vodku - z kryštálu, korálov, polodrahokamov aj zo zlata, vázičky, sošky a ďalšie predmety.
Cárska rodina nebola iba rozmarná. Jej členovia sa starali aj o bohatstvo chrámov a kláštorov a dávali svojim majstrom zlatníkom obrovské zákazky na rôzne kadidelnice, kalichy či bohato zdobené evanjeliáre. Koncom 16. storočia napríklad cárovná Irina Fjodorovna, sestra Borisa Godunova, dala vytvoriť niekoľko drahocenných predmetov pre Archangelský chrám moskovského Kremľa na pamiatku predčasnej smrti svojho manžela, cára Fjodora Ivanoviča. Bola medzi nimi aj prekrásna kadidelnica v tvare ruského chrámu. K pokladom svetového umenia patria aj evanjeliáre. Boli zdobené filigránskymi maľbami a ich dosky emailom a drahokamami
Zvláštny oddiel Zbrojnice je venovaný darom zo zahraničia. Bolo zvykom, že každý vyslanec menovaný k cárskemu dvoru priviezol od svojho panovníka vzácne dary a daroval ich cárovi pri slávnostnej prijímacej audiencii v Mramorovej sále moskovského Kremľa. Práve tieto dary tvoria základ zbierky západoeurópskeho zlatníckeho a užitého umenia kremeľskej Zbrojnice. Najstarším darom v zbierke je pohár v tvare kohúta, ktorý pochádza z 15. storočia. Toto dielo nemeckého majstra dostal do daru cár Ivan III. Jedným z najnovších darov zo zahraničia, ktoré sú vystavené v kremeľskej zbrojnici, je Olympijský servis zo slávnej francúzskej porcelánky v S'evres. Ruskému cárovi Alexandrovi I. ho venoval cisár Napoleon na pamiatku rusko-francúzskeho mieru uzatvoreného v roku 1807.
Autor: I/ji
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
