často pohybujú na úrovni úzko prospechovej. To sa premieta aj do výchovy a nášho pohľadu na dieťa.
Sú rodičia, ktorých slabšie známky potomka v škole mrzia viac, ako niektoré povahové a charakterové vlastnosti dieťaťa a jeho nevyrovnaný systém hodnôt, ktorý sa počas vývinu stáva trvalou súčasťou jeho osobnosti. Sme to však my dospelí, ktorí do značnej miery poznamenávame vzťah dieťaťa k ľuďom, k práci druhých, k prírode, k veciam a ku svetu vôbec. Pritom často sami máme o týchto veciach až prekvapujúco hmlisté a neurčité predstavy. Chválime sa vysvedčením svojho dieťaťa, neskôr jeho výhodným spoločenským postavením. Ľahostajnejší sme k jeho morálnym vlastnostiam. Niektorí rodičia sa tešia, že sa ich dieťa "vyzná", že dokáže "okabátiť" druhého, že sa dokáže "presadiť", že má "široké lakte". Životný štýl mnohých akoby poznamenalo oslabenie citovosti, odchádzanie "inteligencie citu".
Keď dáme dieťaťu možnosť vybrať si, či by sa radšej hralo a rozprávalo sa s otcom, alebo dostalo od neho istú sumu peňazí, nemálo z nich sa rozhodne pre prvú možnosť. Mnohí rodičia však zvolia skôr druhú. A tak sú deti, ktoré majú od rodičov dosť peňazí na to, aby ich nezmyselne míňali. Drahé veci striedajú za iné s ľahkým srdcom, bez toho, aby si k nim vytvorili vzťah. Dokonca sú deti, ktoré žijú v predstave, že za peniaze si možno kúpiť všetko, možno raz aj lásku...
Súčasťou výchovy je výchova k určitým mravným hodnotám. Príklad dospelých je jedným z prostriedkov. Ak na to zabúdame, môžu síce z našich detí vyrásť úspešní a zdatní šťastlivci, uprednostňujúci majetok a spoločenský lesk, ale človek by už bol pre nich príliš cudzí, príliš vzdialený. A práve nad tým, by sme sa mali častejšie zamýšľať.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
