krvnej pomsty v spore, ktorý pred siedmimi rokmi vyvolal jeho bratranec tým, že zastrelil muža, čo ho urazil.
"Každý deň pred odchodom z domu pobozkám svoje deti s vedomím, že ďalšiu príležitosť nemusím mať," hovorí 42-ročný obchodník.
Haruni a jeho príbuzní však nie sú jediné potenciálne obete. Počas desaťročí komunistickej vlády boli krvavé rodinné spory v Albánsku zriedkavé, lenže komunizmus je históriou a takmer každý obyvateľ krajiny vlastní strelnú zbraň. Staré účty sa vyrovnávajú a tečie nová krv.
Kódex pomsty, známy ako kanun, po prvý raz pred takmer 600 rokmi ustanovil vládca zo severu Albánska. Podľa tejto zásady "ak muž zabije iného, mužský člen rodiny obete musí reagovať rovnako".
Podobne ako v iných krajinách sveta, krvná pomsta sa stala rozšírenou formou, ako učiniť zadosť spravodlivosti v dobre vyzbrojenej kmeňovej spoločnosti, kde je autorita vlády slabá a česť muža stojí nad všetkým. V sporoch, ktoré sa niekedy ťahajú generácie, boli zlikvidované celé rodiny.
Napriek tomu, že väčšina Albáncov kanun odmieta, praktiky krvnej pomsty - podporené chaosom a ozbrojenou rebéliou z druhej polovice 90. rokov - v krajine ožili. Úrady sa neúspešne snažia vystopovať armádne a policajné zbrane, ktoré sa medzi obyvateľov rozšírili po vyrabovaní zbrojných skladov počas niekoľkomesačných nepokojov z roku 1997, keď skrachovali podvodné pyramídové hry a veľa Albáncov prišlo o celoživotné úspory.
O obmedzenie krviprelievania sa usilujú viaceré súkromné organizácie. Jedna z nich vedie kampaň za úpravu pravidiel kanunu, podľa ktorej by terčom krvnej pomsty mohol byť len vrah, a nie všetci jeho mužskí príbuzní. Zväz mierových misionárov vedený Eminom Spahijom sa sústredí na okres Malesija e Madhe na severe krajiny, kde je do krvnej pomsty údajne zapojených asi 120 rodín. Spahija sa každý týždeň stretáva so stovkami dedinčanov a prehovára ich, aby sľúbili, že sa budú pridržiavať obmedzenej pomsty.
Južne od tohto okresu, v asi 170-tisícovom meste Skadar sa sporí viac ako 500 rodín, čo je asi 2000 osôb. Len v jednej štvrti následkom odvetného zabíjania prišlo o otcov 118 detí.
Podľa Spahiju v menších obciach okresu Malesija e Madhe, napríklad v 12-tisícovom meste Kastrat sa pod návrh misionárov podpísalo asi 90 percent zainteresovaných.
Pre iných aktivistov proti krvnej pomste je však každé zabitie neprijateľné a Spahijovu iniciatívu považujú za pokus o legitimizáciu kanunu. "Tento krok je protiústavný. Podľa neho môžete zabiť tohto muža, ale nie iného," tvrdí Rasim Gjoka, filozof, ktorý na plný úväzok pracuje v Nadácii pre riešenie konfliktov, mimovládnej organizácii zameranej na zmierovanie účastníkov sporov.
Spahija však svoju myšlienku považuje za pragmatickú. "Umožniť tisíckam mužov žiť život slobodne a bez zodpovednosti za zločiny spáchané ich príbuznými, ktorých ani nemusia poznať, je cieľ, ktorý svätí prostriedky," argumentuje.
Kanun existuje aj medzi etnickými Albáncami v susednom Kosove a Čiernej Hore, kde iniciatíva podobná Spahijovej - spustená koncom 50. rokov - obmedzila rozsah odvetného zabíjania až po takmer dvoch desaťročiach kampane.
Zlom v Haruniho živote prišiel 21. januára 1995, keď jeho opitý bratranec zastrelil 33-ročného muža, ktorý mu dal facku a urazil ho. Po incidente zostala 20-ročná vdova s dvojmesačným synom a 75 muži zo širokej Haruniho rodiny sa utiahli - ako hovorí - "do dobrovoľného domáceho väzenia", aby boli v bezpečí pred útokmi. Haruniho druhý syn strávil prvé dva roky života vo vnútri rodinného domu.
Podľa kanunu cieľmi krvnej pomsty nesmú byť ženy, deti a dobytok, čo však v súčasnosti nie je rešpektované. Nedávno v Skadare zabili 11-ročného chlapca za zločin spáchaný jeho starším bratrancom.
Po troch rokoch rodina obete Haruniovcom ponúkla ročné prímerie s prísľubom, že 12 mesiacov nikoho z nich nezabijú. Poškodená strana však po uplynutí tohto obdobia odmietla prímerie predĺžiť a tak sa začalo Haruniho každodenné koketovanie so smrťou.
"Po tom, čo odmietli (predĺžiť prímerie), rozhodli sme sa, že budeme vychádzať von. Ak by nik z nás nepracoval, aj tak by sme neprežili, lebo rodina by nemala čo jesť," povedal Haruni.
Haruni nepredpokladá, že sa dožije konca praxe krvnej pomsty. Tiež pochybuje, či sa tak stane za života jeho detí: "Čo môžete očakávať od mojich synov, ktorí sú tri roky v jednej izbe obklopení ozbrojenými mužmi? Môj najmladší syn má päť rokov a už vie zložiť a rozobrať pušku rýchlejšie ako ja."
Autor: Skadar (TASR)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
