rozprávka moderného typu. Hodilo by sa do nej i nasledujúce vyznanie:
"Pri každej svojej pracovnej ceste po Slovensku najradšej hovorím s ľuďmi na chodníkoch, na uliciach, na športoviskách, niekedy aj v kaviarňach či krčmičkách. Ľudia, ktorí ma takto každý týždeň stretávajú, vedia, že sa nevyhýbam žiadnemu rozhovoru. Či už v opozícii alebo ako predseda vlády som nikdy nežil za vysokými múrmi, neutekal pred kritikmi a neskrýval sa. Naopak, mám rád vášnivé rozhovory s oponentmi v televízii, často diskutujem s novinármi a najlepšie sa cítim v debatách so spoluobčanmi kdekoľvek na Slovensku."
Spoveď podpísal premiér Mikuláš Dzurinda a poslal pred nedávnom do redakcie. Určite by nenamietal, ak by pomohla rozvoju slovenskej ľudovej spisby.
Milujem rozprávky. V tejto by ma navyše dojalo úprimné obnaženie duše politika, ktorý sa nevyhýba rozhovorom ani nepríjemným témam, a to dokonca ani vtedy nie, keď už je premiérom.
Rozhodol som sa, že rozprávku dokončím. So slzami v očiach (som trochu citlivejšia povaha) som si nalistoval denník SME zo dňa 17.8. 2001 a čítal si nahlas:
"V súvislosti s návrhmi na novelizáciu infozákona sme oslovili premiéra Mikuláša Dzurindu.
Aký je VÁŠ postoj k navrhovaným zmenám infozákona?
- Odporúčam, aby ste túto otázku konzultovali s predkladateľom zákona.
Nebude iniciatíva, ktorá je vo vláde, hatiť prístup občanov k informáciám?
- Sú veci, ku ktorým sa vyjadrím veľmi rád, ale sú veci, na ktoré sa treba pýtať rezortných ministrov. Najlepšie bude, keď sa v tejto veci obrátite na predkladateľa zákona.
Majú byť podľa vás zverejňované platy funkcionárov v štátnej správe?
- Už som sa vyjadril.
Môžete svoj názor zopakovať?
- Vyjadril som sa."
Toľko citát z vášnivej debaty premiéra s novinárom, ktorý rozprávku uzatvára. Teraz plačem a premýšľam: Aká škoda, že nežijeme v krajine, kde sa piesok leje a voda sype.
Autor: Peter B. DOKTOR
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
