na vojenčine. Kvôli svojej nadváhe si od kamarátov vyslúžil vo vtedajších Bakalároch prezývku Hektoliter. Nadváha je aj dnes po uplynutí viac ako dvadsiatich rokov imidžovým doplnkom dnešného štyridsiatnika. Na rozdiel od minulosti jeho herecké konto však disponuje množstvom stvárnených postáv, väčšinou komediálneho charakteru. Zaujímavosťou v tomto prípade je, že herecké nadanie nemal po kom zdediť. Otec poľnohospodár, matka invalidná dôchodkyňa. Dokonca ani manželku si nevybral z hereckých kruhov. Tá sa totiž realizuje v gastronómii. Dnes je otcom dvoch dcér a to, že si dokáže vystreliť aj so seba a svojich najbližších, potvrdil navonok bedákaním, akým drahým špásom je mať potomkov ženského rodu. Vraj, koľko peňazí ho vyjdú iba také hygienické vložky.
Inak, okrem rodinného stavu na seba prezradil, že je milovník rybárčenia a Vysokých Tatier. Sviatky totiž veľmi často trávi práve v Hornom Smokovci.
***
Predpokladám, že ako dieťa ste prešli vo svojej fantázií celým radom povolaní. Alebo nebodaj ste odjakživa chceli byť hercom?
"Podobne ako všetci chalaniská aj ja som chcel byť skoro všetkým. Najprv to bol kozmonaut a pomerne dlhú dobu som chcel byť zmrzlinárom. Približne od deviatich rokoch má však už pevne držalo herectvo."
Ale v súčasnosti si ako herec veľmi na svoje neprídete. Kultúra totiž vo všeobecnosti stagnuje.
"To určite. V televízii pes skapal úplne, hlavne čo sa týka dobrých kvalitných dramatických textov a inscenácií. Tých je totiž ako šafránu. Teraz po dlhom čase idem pre televíziu robiť s Bednárikom jednu veľmi peknú secesnú vec, tak sa naozaj teším. Krátko povedané, vykuklo slniečko spoza zamračeného televízneho neba."
Prednedávnom ste na Markíze skončili s Vašou reláciou o vtipoch. Vaše rozlúčenie s divákmi však bolo veľmi zvláštne.
"Nenazval by som spomínané rozlúčenie zvláštnym. So svojimi priaznivcami a televíznymi divákmi som sa rozlúčil úplne normálne. Dostal som veľmi veľa listov a telefonických ohlasov, v ktorých dominuje otázka, prečo som skončil s touto reláciou. Ja vravím, že lepšie je, keď sa ľudia pýtajú, prečo to skončilo, ako by sa mali pýtať, prečo sa to ešte nekončí. Chcem tým povedať, že v mojom prípade sa osvedčilo, že v najlepšom má človek prestať. Ale v žiadnom prípade sa to nevzťahuje na sex. O tom ostatnom to ale platí na sto percent. Čo sa týka cyklických relácií, momentálne plánujem sa aspoň na pol roka odmlčať. Ak Boh dá a všetky okolnosti budú priaznivé, tak od septembra by som sa na televíznej obrazovke mal objaviť v novej relácii."
Nepotvrdíte teda klebety, že koniec relácie s názvom A tento poznáte súvisí s nezhodami s vedením TV Markíza?
"Určite nie. Všetko sa dialo prirodzenou cestou. Ja som bol aj rád, pretože som vedel, že to bude mať kontinuitu v podobe inej relácie, a to približne o pol roka. Zatiaľ však neprezradím, o čo konkrétne ide."
Vzhľadom na to, že ste moderovali reláciu o vtipoch, zrejme ste v tejto oblasti aj znalcom. Humo ktorej krajiny je vám najsympatickejší?
"Mne sa páči český humor. Naši zemepisní susedia sú totiž jednu z mála krajín, kde si jej obyvatelia vedia sami zo seba vystreliť. Uťahovanie si z vlastnej osoby totiž Slováci nemajú radi. My sme nahnevaní, keď si uťahuje z nás niekto iný, tobôž nie to ešte sami zo seba. Nedovolí nám to naša národná hrdosť. Bohužiaľ, sme hrdí, ale tým nesprávnym smerom."
O moletnejších ľuďoch sa rozpráva, že sú veľmi milí a pokojní. Myslím si, že na Vás je to ako šité.
"Určite. Duša takého človeka má totiž priestor, môže sa rozložiť, skrátka lebedí si. Viem to aj z vlastných skúsenosti. Keď som mal stodvadsať kíl, a to v roku 1985, práve vtedy som bol na vojne, povedal som si dosť a obmedzil som príjem potravy. Napríklad prestal som jesť chlieb, vynechal som večere, dokonca som začal behať. Schudol som na 88 kíl. Zrazu som však bol hneď nervóznejší a podráždenejší, potvrdila mi to aj moja žena. Kadečo ma hneď popudilo... Ja som na to prišiel. Ubral som totiž svojej duši priestor a jej začalo byť tesno. Všetko sa to zúžilo z každej strany a ona sa už nemohla v mojej telesnej stránke rozložiť tak ako predtým, preto začala byť nervózna. Radšej som preto kilečko po kilečku priberal, aby som jej vyhovel a zastavil som sa až na váhe 102 kilogramov, ktorú si už roky udržiavam. Moja duša je opäť pokojná."
Vrátim sa k Vášmu hereckému povolaniu. Máte nejaký sen týkajúci sa tejto profesie? Napríklad s kým by ste si rád zahral?
"Môj sen sa mi už nesplní. Rád by som si totiž zahral s Vladimírom Menšíkom. Ale možno si raz zahráme spoločne tam hore. Dúfam, že prejdem cez tender a dostanem sa tam a nepošlú ma dole. A ktovie, či Menšík nie je dole? Určite je však v nebíčku. Za to, čo dal ľuďom, si zaslúži sedieť po pravici Všemohúcemu. Ďalším mojím nesplniteľným snom je pán Werich a Hrušinský. Čo sa mi však splnilo, tak to bol hrať s už zosnulým pánom Krónerom. S tým som dokonca chodil spolu aj na ryby."
V posledných rokoch sa filmoví ale aj divadelní herci nevyhýbajú v rámci svojho slovníka ani vulgárnym slovám. Aký máte na to názor?
"Skúsim parafrázovať, čo povedal Werich, pretože ja sa s týmto tvrdením stotožňujem. On totiž povedal, že když to sprostý slovo má tam být a když má smysl, tak nech to sprostý slovo tam je. Ponevač, když se nečím nahradí, tak to dopadne blbě."
Držíte sa teda Werichových slov aj v praxi?
"Samozrejme. Hlavne čo sa týka vtipov. Ak to má opodstatnenie, tak nech sa páči. Ale pozor, nie som sa za vulgarizmy za každú cenu. Veľa ľudí ich totiž používa na liečenie svojich komplexov. Niektorí predstavitelia silnejšieho pohlavia chcú dať najavo používaním týchto slov svoju mužnosť. Hlavne mladí ľudia si myslia, že ak budú za každú cenu vulgárni, tak budú bližšie k dospelosti. Skrátka, svojským spôsobom dávajú títo ľudia najavo okoliu svoju agresivitu. Ja osobne sa vulgárne nevyjadrujem, ani v našej domácnosti nepoužívame tento slovník. Iné to je medzi chlapmi, hlavne keď sme na rybách. Vtedy si aj niekedy poviem, do p..., kam mi zase ušla."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
