zvyškových materiálov a prefabrikátov, pred týždňom zase jeho zabezpečeniu okenicami. Po dokončení domčeka sa núka príležitosť pohovoriť si o metodike natierania farby, vhodných pomôckach a postupoch pri maľovaní dreva, ale aj stien v byte a pod.
Podklad pre maľovanie si najprv musíme pripraviť, teda odmastiť a vyhladiť. Brúsenie, či už ručné alebo strojové, je najlepším spôsobom vyhladenia drevených alebo omietkových povrchov alebo jemného zdrsnenia povrchov, ak to farba či lak vyžaduje - napr. hladký umakart je lepšie trochu zdrsniť, aby sa náter po zaschnutí nelúpal.
Mechanické brúsky síce rýchlo vybrúsia veľké plochy, ale nie sú účinné v rohoch a na iných ťažko prístupných miestach. Preto sa nezaobídeme bez ručného brúsenia, na ktoré je najlepšie použiť brúsny papier. Aby sme dosiahli konečnú hladkú úpravu pri drsných povrchoch, začneme s hrubým brúsnym papierom, pokračujeme stredným a napokon ukončíme hladenie jemným. Rozlíšime ich podľa čísla, hrubšie majú nižšie číslo (40, 60), jemnejšie majú číslovanie nad 100. Existuje aj brúsny papier používaný za mokra, normálne typy však vlhčiť nemôžeme, lebo by sa nedali používať. Brúsenie si uľahčíme, ak hárkom brúsneho papiera obalíme kus dreva, gumy alebo korku (obr. 1).
Na väčšie plochy môžeme použiť kotúčové brúsky alebo gumový kotúčový nadstavec na vŕtačku, na ktorý sa upevňujú kotúče brúsneho papiera. Obežné brúsky dostať ich samostatne alebo ako nadstavec k vŕtačke, sú dobré na jemnejšie dokončovanie.
Ak je na podklade už starý náter, väčšinou ho treba odstrániť. Používame na to škrabky, buď ploché teda špachtle, alebo hákové, zvlášť vhodné na lišty okolo dverí a okien (obr. 2). Starý náter musíme najprv zmäkčiť, čo dosiahneme buď teplom alebo pomocou chemických odstraňovačov.
Tepelné odstraňovanie v súčasnosti robíme teplovzdušnou elektrickou pištoľou, v minulosti to boli rôzne benzínové lampy. Pri práci či už s jedným alebo druhým typom platia niektoré dôležité zásady: lampou pri nahrievaní neustále pohybujeme po povrchu, aby nepôsobila na jedno miesto vysoká teplota; miestnosť musí byť dobre vetraná, pretože pri niektorých farbách môže dochádzať k úniku nebezpečných plynov; lampu nikdy nepoužívame v blízkosti horľavín; pri nahrievaní rámov okien chránime sklo maskou z nehorľavého materiálu; pri práci máme poruke vedro s vodou alebo hasiaci prístroj. Keď náter vplyvom tepla zmäkne, odstránime ho škrabkou skôr než opäť stuhne (obr. 3).
Chemické odstraňovače sú dichlórmetánové, vhodné na celulózové emulzné alebo olejové nátery a lúhové odstraňovače, ktoré sú len na emulzné a olejové nátery a spôsobujú tmavnutie dreva. Aj tu platia dôležité veci: pri práci používame gumené rukavice, pretože ide o žieraviny; na nanášanie používame štetce s umelými štetinami, pretože prírodné sa zničia, rozpadnú; pri práci nefajčíme, lebo pracujeme s horľavinou. Keď náter zvráskavie, odstránime ho škrabkou (obr. 4) a povrch vyčistíme benzínom a prebrúsime.
Kvalitný starý náter možno ponechať, ak budeme pracovať krycou farbou, no pre natieraním ho jemne zdrsníme brúsnym papierom, aby nový náter dobre držal. Ak je na nátere zatečená farba, odstránime ju nožom a vyhladíme. Dierky a nerovnosti vyplníme tmelom tak aby mierne prečnieval nad povrch, po jeho dokonalom zatvrdnutí povrch prebrúsime.
Keď je povrch dôkladne pripravený, môžeme nanášať základný náter, ale o tom si povieme až nabudúce.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
