ktoré vášne priam podnecuje už svojou púhou existenciou. Čo je zvlášť pozoruhodné, keďže tie vášne sú o to vášnivejšie, o čo mizivejšie sú preferencie Občianskej konzervatívnej strany.
Krok SMK je v podstate logický a v posledných týždňoch sa už dal očakávať. Nápor krajských a okresných lídrov na zvoliteľné miesta kandidátky, ktorá by v optimálnom prípade mohla chytiť 22-23 poslaneckých kresiel, je obrovský. Treba si uvedomiť, že prominentných 15 pozícií si už "rezervovalo" Predsedníctvo SMK pred mesiacom viac-menej pre seba. Nával na zvyšných 5-7 "vyhrávajúcich" flekov je taký, že pre Bugára a spol. bolo nemožné odolávať akokoľvek dobrými argumentami. V prospech regionálnych štruktúr sa totiž zoradili argumenty ešte silnejšie: Drobná, dlhoročná, neplatená práca pre stranu.
Navyše, po kauze Duray sa väčšinové nálady v SMK otočili nie smerom, o ktorom písali slovenské médiá a výzva 90 maďarských intelektuálov, ale presne opačným. Teda k zvýšenej "ochrane záujmov Maďarov žijúcich na Slovensku" tak, aby "si SMK zachovala svoj MAĎARSKÝ CHARAKTER". Viď komárňanská iniciatíva "Desatoro našej európskej budúcnosti", ktorá sa objavila - aká zhoda náhod - tri dni pred dnešným kongresom SMK.
Rozhodnutie SMK je však zlé a je politickou chybou, ktorá ponesie nepriaznivé dôsledky pre samotnú SMK, ako aj pre celú slovenskú politiku. Špičky OKS, s ktorou dlhodobo rokovali, patria totiž k výberovej akosti v tunajšom politickom bahnisku. To je fakt, nezávislý na ideológii, ktorú hlásajú - stačí jeden pohľad na ktorýkoľvek pracovný deň parlamentu. Alebo prehľad legislatívy, ktorá by sa nikdy v Zbierke zákonov neobjavila, nebyť nápadov a nátlakov Tatára, Šebeja, Osuského a Zajaca. Alebo aj zoznam nedotiahnutých vecí; päť hlasov chýbalo pred tromi dňami, aby sa dostal do druhého čítania Tatárov zákon o druhom pilieri dôchodkovej reformy. Zákon, ktorý vláda nedokázala štyri roky predložiť, zákon, od ktorého dôležitejšieho azda niet. Vklad OKS (plus Langoša, ktorý k nim mentálne i minulosťou patrí, hoci zostal v DS) do slovenskej politiky je vyšší, než väčšiny celých poslaneckých klubov s dvojciferným menoslovom. Chcelo by sa povedať, že azda vyšší, než celej SMK, keby nebolo integračnej symboliky, ktorú nesie v sebe účasť menšinovej strany vo vláde...
SMK sa týmto pripravila o šancu byť programovou stranou so zreteľnými riešeniami vo všetkých oblastiach, nielen menšinovo-ľudskoprávnych a regionálnej politike. Zostane jej iba doterajšia rola podpornej sily a dodávateľa hlasov pre (možno) progresívne podujatia, ktoré vymýšľajú iní. Pre celé Slovensko potom bude stratou, že o vplyv príde najreformnejší a najkreatívnejší prúd domácej politiky. To sú dôsledky, ktoré krok SMK obnáša a treba ich vidieť ako principiálne. To sa žiada zdôrazniť nad záľahou idiotských komentárov, ktorých ústrednou témou je zistenie, že "výťahová strana" tentoraz neprerazila...
Kretenizmus druhých však nijako neumenšuje zodpovednosť samotnej OKS. Odchod z DS bol neštandardným krokom, politickou hrubkou a osobným zlyhaním Zajaca a spol. Nezrozumiteľná verejná debata okolo "klientelizmu Kaníka" a pod., ktorá tomu predchádzala, či vedenie sporu systémom "buď ja, alebo on", poukázali na mentálnu indispozíciu tejto partie žiť v reáliách, aké nespadli z neba do slovenskej politiky, ale fungujú všade vo svete. Samozrejme, nedá sa tvrdiť, že keby v DS zostali, tá sa dnes opaľuje niekde medzi 5 a 10 percentami; dá sa povedať toľko, že rozmlátili ešte aj to, čo zostalo neporušené po Dzurindovi... Dobrovoľne išli do pozície, z ktorej zostalo jediné východisko. To teraz zhaslo...
Chlapci z OKS naozaj nepatria do politiky. A nie preto, čo sami prízvukujú, že sú akosi "principiálnejší", ale preto, lebo v politike sa nedá fungovať s handicapom sociálnej neprispôsobivosti a komplexom viaccennosti. A to je aj poučenie z príbehu: Ak chce niekto meniť charakter štátu, nemal by mať problém s charakterom vlastným. Toto však neznamená, že slovenská politika nepotrebuje OKS. Populárne porekadlo, že v parlamente si zaslúžia sedieť iba strany, ktoré majú podporu, má totiž jednu obrovskú dieru - vkus voličov.
Tatár a kolektív by po fiasku s SMK mali aspoň stopnúť fámy, že o ďalšom postupe do volieb diskutujú s SDKÚ, ANO, či dokonca DS, odkiaľ zdúchli. Hlupáci naletia, vážne skomentujú a vydávajú za dôkaz, akí sú kriví v charakteroch a nenásytní v ťahu po moci.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
