MUDr. Ján MICHALKO, člen ZK SFZ, dlhoročný lekár košických futbalistov
Akútne, alebo chronické bolesti v oblasti triesla (slabín) sú u futbalistov častým problémom, označujú sa aj termínom "futbalové triesla". Futbal kladie značné nároky na posturálnu funkciu adduktorov (priťahovačov) stehna pri zabezpečovaní polohových zmien vo zmysle rozkročenia, preto sa najčastejšie za bolesťami triesiel skrývajú entezopatie adduktorov stehna. Týka sa to najmä odstupu svalu m. gracilis (tenký, štíhly sval), ktorý odstupuje od dolného ramena kosti sedacej a upína sa až na epicondylus medialis (nadklbný hrbol) holennej kosti.
Adduktory stehna sú usporiadané v troch vrstvách. Najpovrchovajšu tvoria svaly mm. pectineus, adductor longus a gracilis. V strednej vrstve leží sval m. adduktor brevis a pod ním najsilenejší m. adduktor magnus. Tieto svaly odstupujú od hrebeňa lonovej kosti, jej horného a dolného ramena a od ramena hrbolčeka sedacej kosti. Upínajú sa na drsnú a hrebeňovú čiaru stehennej kosti.
Funkciou adduktorov je priťahovať dolnú končatinu, ale táto pohybová situácia nie je tak častá, lebo abdukovaná končatina sa väčšinou prinoží gravitáciou. A tak sa tieto svaly aktivujú hlavne pri odpore proti prinoženiu, napr. pri plávaní, veslovaní, krasokorčuľovaní, jazdectve. Spolupracujú pri švihu dolnej končatiny dopredu a dozadu. Adduktory ovplyvňujú držanie tela v stoji a pri chôdzi, podieľajú sa na vonkajšej rotácii bedrového kĺbu, m. gracilis flektuje predkolenie a rotuje ho do vnútra. Funkcia adduktorov, okrem priťahovania je pestrá, významne sa zapájajú v krokovom mechanizme i na zaisťovaní rovnováhy vo vzpriamenom držaní tela. Taktiež sa výrazne podieľajú na držaní pánve v horizontálnej rovine a pri ich poruche dochádza k vadnému vzpriamenému držaniu tela s negatívnymi dôsledkami pre pohyb.
V etiológii adduktorových entezopatií je v popredí preťaženie pri športovom výkone, na viac v oblasti dolných končatín i preťaženie tesnou hmotnosťou. Musíme mať na pamäti, že funkčná jednotka enthesis v celku pohybového ústroja (sval - šľacha - kosť - chrupavka) predstavuje veľmi exponovanú oblasť s individuálne rôznou možnosťou zaťaženia. K tomu pristupujú i anatomické a pohybové dispozície, prípadne trvalé degeneratívne zmeny. Klinický obraz vykazuje veľkú variačnú šírku od opakovaných mikrotraumatizácií až k čiastočnej, alebo úplnej ruptúre, niekedy dokonca s kostným podielom. Plazivý nástup ťažkostí často pozorujeme u enormného svalového preťaženia.
Diagnóza adduktorovej entezopatie nie je obtiažna. Futbalista prichádza s bolesťami v triesle (slabine), ktoré vystreľujú distálne a zvyšujú sa odtiahnutím a vonkajšou rotáciou stehna. Typická je bolesť na pohmat a tlak v mieste odstupu svalu m. gracilis na mediálnom okraji dolného ramena lonovej kosti. Bolesť sa vyprovokuje pri pasívnom natiahnutí, alebo pri izometrickej kontrakcii, čím ju môžeme ľahšie rozoznať od ruptúry triesla, entezopatie svalu m. rectus abdominis i od zväčšených a zapálených lymfatických uzlín. Často robí problémy i na špičku prsta otvorený inquinálny kanál, inquinálna hernia (prietrž), opuch v oblasti scrota (mieška), zápal semenníka a nadsemenníka. Rtg vyšetrenie niekedy preukáže hypertrofiu štruktúry lonovej kosti v oblasti symfýzy a hrbolu kosti sedacej, niekedy sa objavia osteolytické zmeny v oblasti šľachového odstupu. Na rtg snímku je potrebné vylúčiť i odlomeninu sedacej kosti ťahom a adduktorov.
Upozornenie pre trénera a lekára: Bežnou príčinou "futbalového triesla" je nerovnováha medzi dobre vyvinutými svalmi stehna a slabými svalmi brucha!
Entezopatií priťahovačov stehna v posledných rokoch pribúda a ukazujú sa ako veľmi tvrdošijné pri liečení, so sklonom k recidívam a chronicite. V anamnéze je možné obviňovať trhavé nekoordinované pohyby (napr. pri súboji o loptu), inokedy je medzi predisponujúcimi činiteľmi nedostatočné rozcvičenie pred tréningom a zápasom, nedostatočné prehriatie, najmä v chladnom počasí. Tieto negatívne vplyvy sa dajú vylúčiť cielenou zlepšenou tréningovou prácou, športovým oblečením prispôsobeným na počasie, výdatným predhriatím pohybových štruktúr primeranými preťahovacími cvikmi. Tieto preventívne opatrenia majú i význam terapeutický.
Ak sa príznaky entezopatie adduktorov stehna objavia, musí sa futbalista vyvarovať pohybov, ktoré bolesti vyvolávajú. Tréning zakážeme najmenej na 14 dní! V akútnom štádiu sa osvedčuje liečba chladom, kedy sa kôstkami ľadu ochladzujú body maximálnej bolestivosti, prípadne sa infiltruje odstupová oblasť adduktorov lokálnym anestetikom (ev. s antiflogistikom) a túto liečbu doplňujeme medikamentóznou terapiou až do odznenia ťažkostí.
S tréningom sa začína len po odznení bolestí. Ako príprava na tréning sa osvedčuje autokryoterapia (hráč si sám ochladzuje bolestivé miesto) s kombináciou postizometrickej relaxácie a preťahovaním adduktorov izometrickými cvikmi. Iba ak skúšobný tréning prebehne bez ťažkostí, ale hlavne bez bolesti, môžeme futbalistovi povoliť účasť v zápase, v ktorom ho očakáva množstvo osobných súbojov. Koncepciu liečebného plánu môžeme doplniť aplikáciou interferenčných prúdov, prokainovej, hyázovej, alebo calciovej jontoforézy, ultrazvuku, laseroterapie, špeciálnej masážnej techniky (väzivová masáž, akupresúra a pod.). Pokiaľ týmto postupom nedôjde behom 2-3 týždňov k zlepšeniu, je treba radikálne zamedziť nástupu chronicity. Odporúča sa infiltrácia kortikoidom s lokálnym anestetikom, čo predpokladá dokonalé zvládnutie injekčnej techniky. Toto sa môže zopakovať ešte dvakrát s odstupom 6 týždňov. Pri zlyhaní tejto liečby, ostáva ako posledné východisko operácia, čiastočná tendotomia adduktorov. Predovšetkým discizia odstupu m. gracilis vedie zvyčajne k ústupu ťažkostí.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
