rozhovorov, ktorých bolia ruky od ich podávania fanúšikom i papalášom, sa pozvoľne sťahujú do vlastnej ulity intimity. "Už uplynulý víkend som mal trochu súkromia, mohol som posedieť s príbuznými, osláviť zlato medzi najbližšími. Ďalší týždeň štartujem letnú prípravu, preto som už aj rád, že tento hurhaj končí, hoci ho vnímam ako prirodzené dozvuky radostnej udalosti," pristavil sa pri kolotoči, ktorý nasledoval po návrate slovenských hokejistov zo Švédska, jeden z aktérov kolektívu Radovan Somík (na fotografii).

Rozhodne napriek nesporným kvalitám a obrovskom raste v poslednom období jeho výkonnosť bola milým prekvapením pre tých, ktorí ho nemali možnosť tak často ho vidieť v akcii. S Tomíkom (neskôr Petrovickým) a Hlinkom mu to išlo naozaj parádne. Akurát že si nedal gólový darček k svojim 25. narodeninám, ktoré mal 5. mája. "Šťastíčko som nemal, ale hlavná vec, že celý mančaft si ho naklonil. Takže ma ani nemrzelo, že som neskóroval. Najcennejšia medaila bola i tak to, čo by si želal každý oslávenec." Päťka, v ktorej Rado účinkoval, sa dala dokopy počas prípravy, chlapci sa zosúladili herne aj ľudsky. Klapalo im to a až na jednu korektúru v takomto zložení vydržali i počas celého šampionátu. "Cítil som dôveru a to bolo hrejivé konštatovanie. Ďalšie rozhodnutia v priebehu zápolení boli v právomoci trénera, do toho hráči nemôžu hovoriť, prípadne kritizovať."

Tento urastený krídelník posledné dve sezóny pôsobil v Zlíne. Práve v play-off vychytil vskutku brilantnú fazónu a hlavne hráči Znojma na čele s Pucherom a Uramom by o tom vedeli niečo hovoriť. Dokonca vo víťaznej sérii so znojemským mužstvom sa blysol i hetrikom v jednom súboji. "Mal som dosť príležitostí, tak som sa rozbehol. Akonáhle sa začal zraz národného tímu, nadobudol som však dojem, že to fyzicky nezvládam. Cítil som únavu, ale neskôr som sa dal dohromady, nabral som sily. Stačilo na to pár dní odpočinku medzi akciami a na majstrovstvách sveta som bol zase nadupaný. Tam to bolo skôr náročné na psychiku." Vlani v Nemecku absolvoval premiéru na MS. Vtedy to bolo ale v jeho podaní také nevyzreté, sám to pomenoval, že chodil na ľad len v údržbárskej formácii a nemal čas ani kedy sa dostať do tempa. Vo Švédsku sa zrodil iný obraz Somíka hokejistu. "Viac som bol v kontakte s pukom a to sa potom každému borcovi hrá celkom inak. Hlavne ak chodí na presilovky či oslabenia." Kým v klubovom tíme HC Continental sa sťahuje ako ľavé krídlo viac dozadu, v národiaku majú takéto povinnosti centri. "V Zlíne musím hlavne brániť a potom k tomu pridať i nadstavbu, vymyslieť niečo v ofenzíve. Skúsenosti z českej extraligy v defenzívnom poňatí sa mi celkom zišli. Práve na podobných náročných podujatiach je to dôležité, aby som neurobil kardinálnu chybu. Hoci na šampionáte som bol viac vpredu a nemal som toľko povinností v našom obrannom pásme, dával som si pozor na kontry súperov." Za zlomový moment v napredovaní Slovenska považoval Somík prvé meranie síl so Švédmi. Vtedy si uvedomil, že forma Slovákov môže ešte gradovať a každý rival sa dá pokoriť. "Mal som pocit, že nie sme iba do počtu a môžeme si trúfať na medailu. Viac sme si začali veriť." Viacerí zlatí chlapci priznali na margo prvenstva, že nevylučujú, že dosiahli strop svojich možností. Niektorí to naznačili i z vekového hľadiska. Rado však patrí medzi perspektívnu generáciu a ktovie, možno sa mu podarí ešte aj niekedy repete... "Uvedomili sme si, že je to jedinečná šanca, možno životná na to, aby sme niečo významné dokázali. Tiež nám prebleslo mysľou, že veľa iných hokejistov, čo boli na šampionátoch, sa nepriblížili k takému triumfu. Táto otázka zarezonovala dosť často medzi nami. Pravda, pri značnej vyrovnanosti tímov sa všeličo môže prihodiť, naozaj rozhodujú maličkosti, náhody." Úsmev strieda bolesť, žiaľ. To športovci vedia. Hlavne zranenia tvoria tienistú stránku ich kariéry a preto i tento legionár zdupľoval, že zdravie je preňho stále na prvom mieste. "Akonáhle hráč stojí nečinne čoby maród, ide pohodou, vyrovnanosťou a odhodlanosťou značne dolu." Kto je raz prvý, chce byť ním stále. Aj jeho priaznivci. Táto grupa si uplietla na seba i bič, ktorý bude poháňať, ale zároveň šľahať, ak v budúcnosti poľaví. "Byť majstrom sveta to zaväzuje. Udržať si kredit a zvýšiť kvalitu, to stojí pred nami. Verím, že nie som na absolútnom vrchole a môžem ešte pridať."

Cesta do štátneho výberu nebola v jeho prípade jednoznačná. Ako mladík chodil pravidelne na akcie slovenského tímu. V juniorskom veku absolvoval tri razy MS. Akonáhle sa dostal medzi seniorov, mal zdravotné problémy (s ramenom i nohou), ktoré ho pribrzdili v náraste výkonnosti a preto sa svojou hrou netlačil do pozornosti realizačného tímu. Prvý duel odohral za náš národný celok mužov, keď mal 23 rokov (v roku 2000 v Žiline proti Česku), bolo to po trojročnej odmlke v cennom drese. "Potom mi veľmi pomohlo pôsobenie v prvoligovom Martine, keď sme vybojovali postup do extraligy. Získal som vtedy za ročník 70 bodov, nastrieľal som 40gólov. Aj zaradenie do štátneho kolektívu do 23 rokov ma povzbudilo. Ukázal som čosi viac a potom to už išlo. Po prestupe do Zlína sa to zlomilo v môj prospech, dostával som pravidelne pozvánky."

V roku 1995 R. Somíka draftovala Philadelphia. Už sa aj objavili i informácie, že by sa mal objaviť v kempe tohto klubu v zámorí. "Neviem, či to bude reálne. Kemp začína v septembri a vtedy štartuje i liga v Čechách. Iba vtedy by to bolo aktuálne, ak by som popísal zmluvu. Je to vecou agenta a všetko otvorené, nešpiritizujem nad tým. Zatiaľ nič presnejšie neviem k tomu povedať." Odborníci z NHL však dianie na MS pozorne sledovali a Somíkova hra im určite neunikla. "Či sa mi teraz poodchýlia dvierka? Uvidím. Nepoznám presne, ako to funguje v mašinérii NHL, nechám sa preto prekvapiť."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.