Pátračka

Ešte stále doznieva radosť z toho, že sa slovenským hokejistom podarilo celému svetu dokázať, že sme najlepší. Toľko národa pokope, koľko sa zišlo na

námestiach po celom Slovensku, som videla naposledy počas niekdajších osláv 1. mája alebo novembrových demonštrácii v 1989. Asi tak ako väčšina slovenského národa som trávila niekoľko večerov v pohodlnom kresle nervózne sa mrviac a očami tlačiac puk do súperovej bránky a aj ja som v sobotný večer s radosťou a dojatím zároveň vyskakovala a kričala "SME MAJSTRI!!!". A v tejto eufórii zotrvávam ešte aj dnes vďaka krásnemu nedeľnému výletu, keď som celá netrpezlivá čakala, kým lietadlo so "zlatými chlapcami" pristane. A keď som stála iba pár krokov za nimi, pričom nás oddeľovala iba sklenená stena a videla som, ako dav pod balkónom na bratislavskom letisku skanduje "ďakujeme", myslela som, že viac si ani nemôžem priať. Bolo mi trocha ľúto, že sme uviazli v hustej zápche z letiska, ale zároveň som bola ako šťastná pubertiačka, ktorá pred pár minútami videla zblízka svoj idol. Bola som ako omámená. No dobrodružstvo sa ešte neskončilo. Pri Grassalkovičovom paláci sme stretli kolónu s hokejistami, ktorí už odišli z námestia a smerovali do hotela Bratislava a nám sa podarilo otočiť auto hneď za nimi. Ani neviem ako som sa dostala do hotela, kde moji kolegovia robili množstvo rozhovorov a fotiek. Ja som sa len tak potulovala a obzerala si naše "reprezentačné živé zlato". Zrazu som sa z blízka dívala na chalanov, ktorých som len pred pár dňami vídavala na obrazovke počas tých najhorúcejších chvíľ. Bola som taká zmätená, že som takmer nespoznala Petra Bondru s oholenou bradou a všetci sa mi zdali takí iní. Bez korčulí na nohách a chráničov vyzerali ako obyčajní mladí chalani. Všetci boli dobre naladení, vysmiatí a milí. Poniektorí až priveľmi. Poniektorí po nekonečnom vykrikovaní bez hlasov, no všetci nadovšetko šťastní. Nikto mi nepovedal, keď som nedokázala odolať pokušeniu odfotiť sa s nimi, "nie". A tak sa môžem chváliť, že mám fotku s Petrom Bondrom, Mirom Šatanom, Jánom Filcom, Petrom Šťastným, ktorí boli ešte donedávna pre mňa nedosiahnuteľní ako vlastne všetky celebrity a slávni ľudia. Vždy keď sa s nimi stretnete, nedokážete sa správať úplne normálne, lebo je to pre vás prinajmenšom nevšedný zážitok. No aj niekomu z vás môžem spríjemniť nadchádzajúce leto večerom v šere kina. Dnes to bude Martina Holá z Košíc, pretože ako prvá správne odpovedala na moju otázočku. Pýtala som sa, kde si naposledy zahral Denzel Washington a film John Q sa nerátal. Teda odpoveď mala znieť Training Day. Kto tak urobil, urobil dobre. A čo nová? Tu ju máte. Zaujíma ma názov filmu, ktorého stručnú charakteristiku nájdete hneď v nasledujúcich riadkoch. Bohatý kubánsky obchodník Luis Vargas - Antonio Banderas sa ožení s krásnou američankou Juiou - Angelina Jolie, pričom ide len o obchod. Ako to už býva, zamiluje sa do zvodnej krásky a ona ako zlé dievča ujde aj s jeho peniazmi. Keď Vargas zistí, ako sa veci majú, rozhodne sa vydať na púť temnou stránkou vášne, ktorá ho môže zaviesť až do pekla. Už viete o čo ide, tak neváhajte a šup sa k počítačom. Veď nemusím pripomínať, že vyhráva prvá správna odpoveď doručená na adresu CURLYGIRL0007YAHOO.COM (ako vždy malými písmenkami).