čas maturitných skúšok, no mnohí ich už majú za sebou, takisto ako behanie po meste s klobúkom pre "milodary" a poriadnu opicu. Nik si nemohol nevšimnúť vysmiate "faces" na tablách rozmiestnených na Hlavnej ulici. Čo všetko však tieto tváričky museli podstúpiť?! Vyspovedali sme niekoľkých z nich.
Koľko času si strávil(a) prípravou na maturitné skúšky?
Obeť 1: "Učila som sa od začiatku školského roka a cez akademický týždeň som už len opakovala." (Teda klobúk dole. Ooops, vysypali sa mi peniažky!)
Obeť 2: "Na maturitu som sa skoro vôbec neučil, väčší dôraz som kládol na prijímačky. Chystám sa na právo, takže je toho vyše hlavy."
Obeť 3: "Učil som sa v podstate priebežne, aj keď nie veľmi pravidelne. Každý týždeň sme mali jednu hodinu venovanú maturite, a tak keď hrozilo, že budem vyskúšaný, pozrel som sa do toho."
Je maturita naozaj len formálna a bezbolestná záležitosť?
Obeť 1: "Určite áno, ale samozrejme záleží aj na celkovom prospechu, neobchádzajúc to, čo máte v hlave."
Obeť 2: "Do istej miery áno. Myslím si však, že vzťah k profesorom je takisto dôležitý."
Obeť 3: "Kto sa nič neučí, je to pre neho bolestné!"
Čoho by sa mali budúci maturanti vyvarovať okrem nedostatočného štúdia?
Obeť 1: "V prvom rade nenechávať si všetko na akademický týždeň. Vznikol by väčší chaos, ktorého výsledkom by bola menšia úspešnosť."
Obeť 2: "Naučiť sa naozaj všetky otázky, nezabudnúť ani na jednu, pretože šťastie je vrtkavé."
Obeť 3: "Nepapuľovať! Možno sa to nezdá, ale nie všetci profesori sú blbci."
Stalo sa počas skúšok niečo neočakávané?
Obeť 1: "Nemyslel som, že budú profesori robiť zabávačov."
Obeť 2: "Vytiahla som si otázku, ktorú som ako jedinú nevedela." (Pozor! To je dosť nepríjemné!)
Obeť 3: "Nie je vylúčené, že aj študent, ktorý mal štyri roky výbornú od hora dole, na maturite pohorí."
Napriek tomu, milí Ťaháci, nemyslím si, že by ste z maturitných skúšok mali mať vygúlené okále. Samozrejme iba v tom prípade, že by ste ich brali na ľahkú váhu. Maturita, tak ako mnoho iných udalostí patrí k životu. Vezmime si len význam tohto poslovenčeného slova dospelosť. Nik neostane naveky dieťaťom, určite nie vekom. A pre získanie oficiálneho uznania dospelosti vám ostáva len ako povedal Lenin: "Učiť sa, učiť sa, učiť sa!"
A čo potom? Výška alebo žeby hor' sa do života? To je len a len na vás!
Autor: Ľuba Čurpeková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
