aj povedal, aby aj tú švandru prinjasól. Kot ju prinjasól, hnet smo ju zatvorili do chljavika medzi svine. Kot z domu odcházel, na tú švandru calkom zabudnúl.
"A ša bude s tó švandró, tú si nebereš do tej Bratislavy?" krišín na neho. Van se len tak preškrebal za uchom a povedal mi, že potom pred Krašúnom príde si pre nu. Jé som v duchu zabohoval a pomyslel si, že zas o jednu presónu budem mat na krku véc. Ale ništ som nepovedal. My smo tú švandru rédne vykŕmili a van skutošne pre svétkami prišól. Ale korupcia bula už po smrti, premenená na slaninu, klobásy, hurky, mesovo jaternice. Aj jej šódre už viseli v komore na drúšku. Medzitým búl aj ženích dochtor. Aj jemu z nej porédnu tašku nabalila moja stará. Kot se naoko zdráhal, tak mu povedala: "Len berte, pán dochtor, len neošívajte. Ved u nás je toho telo, že ani svine to nežerú." Aj synovi napakovala calý kufer v motore, skoro osky se pod tó težobó polámali. Vtody už mu korupcia bula dobrá. Predtým mal s nó starosti a teraz ahaho, bulo mu šitko dobrja. Ved má ženu, deti i tja sú furt lašnja ako vlci.
My smo tú korupciu calý rok kŕmili a nám ostlai na svétky len zvyšky! "Nesmút stará," povedal som žene. "Ved v chljaviku máme ešte dva takja korupcie. Kot ich porežemo, v korháze ti dajú ešte aj francúzku palicu a pošlú te ešte aj do kúpeló, kde sa v teplej vode budeš pláškat a možno si tam najdeš aj dajakiho fešáka." Lebo jé som už deset krabišky viagri pochrúmal a ništ z toho nebulo a asi už ani nebude. Dochtor mi povedal, že koby som mu dal aj sto takja plnja tášky s kolbásami a šódrami, v tom mi už pomoc nemaže. Kývol som len rukó a povedal mu: "Nevadí, pán dochtor, ved jé ku tej mojej mladej a prekrásnej susedó to nepotrebujem. To som len pred tó mojó staró akože chrumkal tú viagru, aby mi nepapulovala, že sa ani nesnažím." Vera, vera, taký svet žijeme, kot bez korupcie ani na úradoch ništ nevybavímo, dochtore v korházu sa na vás ani nekuknú. A ším vyšší idete, tým véc toho treba. Dáte petstóvku, tak len pokršé plecami a mávnu rukó, že na kávu to ozdaj bude stašit. Vera, drahú kávišku v tej Bratislave majú.
Poslanci se pre všalijakja hlúposti hádajú a potom, kot treba schvalovat zákony, si káviškujú po tých kavérnoch pri parlamente, alebo spé. Nevjam, že naš im treba k tomu šitkomu ešte aj asistentó. No, kot by smo buli tod komunizmus vybudovali a nebuli by peneze, vtody by možno nebula ani korupcia. Len ak by to bolo s tó robotó, kot ludom od nej ruky odstávejú? Skorej by smo nemuseli telo trápit, od hladu by smo šicé pomreli. Bo treba povedat, že šicé se rodímo s rukami k sebe pritlašenima. Potom preto po calý život s nimi ku sebe hrabemo.
Až ľutujem velé tých ludí po tých veších mestoch, ša se telo namordujú s tým hrabaním, ktorja konca nemá. Kot som to jednomu Bratislavšanovi povedal, tak mi ako pes odvrknúl, že ša si jé myslím, že aká je to slast, tak vysoko spávat. Povedal, že van tak vysoko musí spávat na tých penezoch a ni a ni, nevja zaspat. Hlavne preto, že se bojí. Aby mu ich dachto neukradnúl a potom po calý život búl zvyknutý na nízkom spávat. Takjato starosti majú tí zo dna na den zbohatnutí ludé. Kot se mi tak postežoval, tak som ho aj polutoval. Pravdu mal, ani jé nevjam vysoko spávat, lebo nemám takja starosti ako van. Nevjam, ako ste vy na tom, ale jé si myslím, že jediná spravodlivost je na svete tá, že na tod druhý svet si ništ neodnesemo a nevjam pochopit tých, ša se po tom bohatstve pachté.
Váš bašík z Gemera
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
