Poloniny získali v roku 1999 spolu s poľským Biescadským národným parkom. Z neplnenia spomínaných podmienok obvinilo štátnu administratívu SR Lesoochranárske združenie VLK, ktorého sťažnosť adresovanú Rade Európy v Štrasburgu podporilo 24 európskych ochranárskych organizácií. Výsledkom je misia Rady Európy, ktorú vedie Charles Zimmer z Luxembrurska.
Jej cieľom je preveriť plnenie podmienok diplomu a v septembri podať o kontrole komplexnú správu Rade Európy. Tá potom v januári budúceho roka rozhodne o tom, či Slovensku diplom ponechá alebo odoberie. V prípade odobratia boli by sme prvou krajinou, ktorá by o Európsky diplom prišla. Za 28 rokov ho Rada Európy prepožičala 61 územiam v 22 krajinách.
"Štát vôbec neplní podmienky stanovené Rezolúciou Výboru ministrov Rady Európy, ktorú prijal pri udelení diplomu. Upozorňovali sme na to už hodne dlho ale nikto nás nepočúval. Vrcholom všetkého bolo prekategorizovanie lesov osobitného určenia na lesy hospodárske v oblasti vodárenskej nádrže Starina, čo môže mať nedozierne následky na kvalitu vody v Starine i celý ekosystém jej povodia," zdôvodňuje stanovisko ochranárov náčelník VLK-a Juraj Lukáč. Podľa neho nedávna malá oprava tohto kroku, prekategorizovanie 1 700 hektárov lesa naspäť na lesy osobitného určenia, problém nerieši. V novom desaťročnom lesohospodárskom pláne sa totiž plocha hospodárskych lesov v NP Poloniny zvýšila o 7 422 hektárov, nepribudol ani hektár chráneného územia a výrazne klesol podiel lesov osobitného určenia. "Prekategorizovali lesy, ktoré obhospodaruje LPM Ulič, čiže štátny podnik. To iba potvdzuje, že štátne orgány pri zostavovaní lesohospodárskeho plánu mali v tomto území záujem predovšetkým hospodársky a nie ochranný. Teraz sa snažia problém aspoň trochu zmenšiť. Lenže nestačí prekategorizovať lesy, treba zmeniť aj lesohospodársky plán," uzatvára J. Lukáč.
Podľa vedúceho odboru pôdohospodárstva a lesného hospodárstva Krajského úradu v Prešove Ing. Jozefa Kulana celý problém spočíva v tom, že súkromní vlastníci lesov nesúhlasili s ich zaradením do lesov osobitného určenia, pretože im nikto nechcel uhradiť majetkovú ujmu, ktorá by im vznikla neťažením dreva. "Nazdávam sa, že problém s vlastníkmi lesa mala riešiť organizácia, ktorá navrhovala vyhlásiť lesy nad Starinou za lesy osobitného určenia, čiže PbaH Košice. Kvôli vodohospodárom sme dokonca mesiac čakali s vyhlásením nového LHP. Lenže oni to nevyriešili a my sme ináč konať nemohli," zdôvodňoval postup svojho úradu J. Kulan.
Podľa informácií nášho denníka na území NP Poloniny vlastní štát okolo 40 percent lesov a spravuje 22 percent majetku neznámych vlastníkov. Pozemkové spoločnosti vlastnia 31 percent lesov a súkromní vlastníci niečo cez 5 percent. Z tohto výpočtu je zrejme, že správcom najväčšej časti lesov na území NP Poloniny je štát. Nezodpovedanou otázkou preto zostáva, prečo aspoň štát pri zostavovaní lesohospodárskeho plánu nepreferoval ako prioritu ochranu územia.
"Hlavný problém je v zotrvačnosti myslenia ľudí a neochote hľadať alternatívne riešenia. Lesníci na KÚ v Prešove sa veľmi poponáhľali, štátna ochrana prírody mala byť pri presadzovaní záujmov NP Poloniny dôraznejšia a rovnako aj vodohospodársky orgán. Každý z nich má maslo na hlave. Som presvedčený, že ide o problém komunikácie štátnych úradníkov. Vychádza z ľudí samotných, z akéhosi na Slovensku už pomaly "zvykového práva" bojovať medzi sebou," odpovedal na otázku nášho denníka, či sa nedalo tejto celoeurópskej hanbe predísť, Peter Straka z Ministerstva životného prostredia SR, člen komisie pre udeľovanie Európskeho diplomu pri Rade Európy.
Podľa neho celá záležitosť môže byť pre nás veľmi nepríjemná aj politicky, pričom jej dôsledky si v tejto chvíli ešte mnohí neuvedomujú. Ochranárov neobviňuje, naopak, nazdáva sa, že ich bitie na poplach je namieste.
Hoci Charles Zimmer ešte nechcel k prípadu zaujať konkrétne stanovisko, je veľmi pravdepodobné, že bude trvať na zásadnej zmene v doterajšom prístupe k ochrane NP Poloniny. Okrem množstva informácií a dokumentov, ktoré si v tejto veci vyžiadal, osobne navštívil aj niektoré lokality národného parku. Predovšetkým okolie Runiny zdevastované holorubmi, Starinu a jej okolie, oboznámil sa s projektom ochranárov na rozšírenie chráneného územia a vyhlásenie prírodnej rezervácie UDAVA, kde namiesto súčasných 50 má byť chránených 390 hektárov unikátneho jedľo-bukového lesa. Práve tento projekt už trištvrte roka leží na KÚ v Prešove, ktorý s vyhlásením prírodnej rezervácie stále otáľa.
Už pri sumarizácii prvých poznatkov Charles Zimmer naznačil, že v menežovaní chránených území by sme sa mohli veľa naučiť napríklad od Švajčiarov, ktorí najlepšie v Európe dokázali skĺbiť záujem ochrany a hospodárskeho využitia lesov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
