myšlienku prezentujú na verejnosti hlavne jednotliví lídri rómskych politických subjektov.
"Snaha o kodifikáciu rómskeho jazyka nie je novým fenoménom. V roku 1972 v Londýne bola totiž na Medzinárodnom rómskom kongrese kodifikovaná v rámci celého sveta spomínaná rómština. Dialekt, ktorý bol použitý ako základ, je však slovenským Rómom cudzí, preto je dnes aktuálna snaha slovenských rómskych lídrov zjednotiť a kodifikovať rómsky jazyk v našich zemepisných šírkach," vysvetľuje poradca prednostu Okresného úradu v Spišskej Novej Vsi pre rómsku problematiku Peter Polák.
Ako ďalej hovorí, na Slovensku je dostatočné množstvo odborníkov, ktorí by tomuto jazyku dokázali dať jednotnú podobu. Spomínaný proces by však v žiadnom prípade nebol jednoduchý, pretože používanie rómštiny medzi touto minoritou je rozdielne. "Každý región má svoj dialekt. Nemáme síce problém dohovoriť sa, ale napríklad inak sa rozpráva v Rudňanoch, inak zase v Levoči. Je tam rozdielny prízvuk, na inom mieste je dĺžeň, dokonca mnohé slová sú významovo rozdielne. Čím vzdialenejší región, tým sú odlišnosti markantnejšie," konkretizuje P. Polák.
Mnohí oponenti kodifikovanej rómštiny poukazujú hlavne na neschopnosť rómskych prvákov komunikovať v slovenskom jazyku, čo je podstatnou prekážkou v nadobúdaní vzdelania. Je preto rozumné vytvárať už aj tak existujúce bariéry medzi majoritou a minoritou? "Myslím si, že v súčasnej doby je treba riešiť oveľa pálčivejšie rómske problémy ako je spomínaný jazyk. Ak sa už niekto na túto dráhu dal, je teda nutné dotiahnuť to dokonca. Deti, ktoré majú problémy v škole prekonávať jazykové bariéry, vyučovací proces by mal prebiehať v ich rodnom jazyku. Ak Rómovia chcú nadobúdať vzdelanie, malo by sa im to umožniť a ponúknuť im šancu. Samozrejmosťou by muselo byť, aby Rómovia ovládali aj úradný slovenský jazyk. Nie som však v tejto oblasti odborník, preto mi je ťažko prezentovať nejaký osvedčený model," povedal svoj názor P. Polák. Situácia však podľa neho v ovládaní slovenského jazyka u minority nie je až natoľko problematická. Približne 95 percent Rómov totiž, aj keď s problémami, ale predsa ovláda úradný jazyk.
Súlad rómštiny a slovenčiny v praxi prezentoval poradca pre rómsku problematiku aj pomocou svojej rodiny. Peter Polák má totiž dve deti vo veku desať a sedem rokov, ktorí navštevujú základnú školu v Levoči. "Doma sme ich najprv naučili komunikovať rómsky a následne od troch rokov aj slovensky. V súčasnosti nemajú žiadny problém učiť sa v škole po slovensky. Dokonca patria k najlepším žiakom v triede a syn je výborný hudobník. Pripomínam, že v rodinnom kruhu používame stále rómštinu. Myslím si, že deti vo všeobecnosti zvládnu napriek svojmu veku niekoľko cudzích jazykov," opisuje súkromné skúsenosti.
Zaujímavosťou v tomto prípade je, že napriek momentálnej absencie úradnej formy rómskeho jazyka sa ten vyučuje napríklad na Strednej umeleckej škole v Košiciach a na katedre rómskej kultúry Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
