hrôzy, ktoré si od nich, ale najmä od ich rodičov a starých rodičov vyžiadala druhá svetová vojna. Holocaust, rasizmus, genocída, antisemitizmus a nacizmus to sú slová, ktoré sa včera pri obnovenom židovskom cintoríne a v synagóge v Spišskom Podhradí často skloňovali a ako pietnu spomienku na ich obete vzdalo úctu a zapálilo sviečky tridsať domácich.
"Nechajme rozhorieť šesť sviečok na pamiatku šiestim miliónom Židov, ktorí zahynuli kvôli antisemitizmu. Ja zapálim siedmu, lebo druhá svetová vojna to neboli len koncentračné tábory," povedal na včerajšom spomienkovom akte pri obnovenom židovskom cintoríne riaditeľ Múzea židovskej kultúry Univ. Prof. PhDr. Pavol Mešťan, DrSc.
Ako uviedol pre Spišský denník, prvé deportácie začali 25. marca 1942 z Popradu. Toto mesto bolo totiž záchytnou stanicou pre Židov z celého východného Slovenska. "Disponujeme i dokumentáciou hovoriacou o tom, že práve Židia zo Spišského Podhradia prechádzali touto stanicou. Ich ďalšie osudy spečatila väčšinou cesta do Osvienčimu a tam sa končila ich životná púť v plyne," povedal riaditeľ Múzea židovskej kultúry. Zároveň poznamenal, že súčasťou transportu Židov bola aj predpríprava obyvateľstva na jeho bezproblémový priebeh. "Napokon sa v roku 1941 zhrnuli všetky protižidovské zákony, ktoré dovtedy vyšli, do takzvaného židovského kódexu - 270 protižidovských paragrafov. Každý z nich priamo smeruje k následným deportáciám. Čo sa týka Židov zo Spišského Podhradia, častokrát sa dopĺňali do transportnej vlakovej súpravy len tak, narýchlo, pretože jej kapacita - tisíc osôb musela byť naplnená. Za každú z nich platil náš štát piatimi stovkami ríšskych mariek," dodal na záver Univ. prof. PhDr. Pavol Mešťan, DrSc.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
