naháňať po štadiónoch futbalovú loptu. Vráťme sa ešte aspoň na slovo k hokeju. Keďže na Slovensku sa traduje, že zábava je vydarená iba vtedy, keď na jej konci sa z krčmy urobí dreváreň, "správni" chlapi v niektorých mestách nezostali svojej povesti nič dlžní ani pri oslavách zlatých hokejistov. V Bratislave svojou "radosťou" poctili vozidlá mestskej hromadnej dopravy a prístrešky MHD skoro za milión. Potom sa náramne čudovali, že sa nemajú čím domov odviesť. Ešteže naši futbalisti na ázijských trávnikoch mičudu naháňať nebudú...
Ktovie, ktorej futbalovej reprezentácii budú držať palce v Elektre. Možnože ani jednej, lebo jej šéf sa zatiaľ prihlásil iba k "otcovstvu" našich zlatých hokejistov. Napokon teraz ani nemá na nič čas, nakoľko sa venuje meditácii, ako to bolo vlastne s tými 41 miliónmi, ktoré zaplatil stavebnému podnikateľovi Jánovi Ďurišovi za zreparovanie svojho panstva. Mečiar - ktorý sa vždy a všade oháňa svojou vynikajúcou pamäťou - si zrazu nevie spomenúť na tých 41 melónov. "...je to možné, ale neviem. Účtami nedisponujem, nerobil som ich kontrolu... Pre mňa je to vec, ku ktorej sa vyjadrovať nebudem", rezolútne odmietol odpovedať na jednoduchú a ľahkú otázku predseda HZDS. Na druhej strane finančná polícia nepreveruje expremiéra kvôli dokladom o stavebných prácach, ale pre neštandardné bankové transakcie, to znamená že Ján Ďuriš dostával od Mečiara milióniky v keši, i v cudzej mene. Tie potom vložil do banky a na druhý deň ich vybral v slovenských korunách... Napokon, záhadami opradené bohatsvo predsedu HZDS má možno celkom jednoduché vysvetlenie. Čo keď za všetko vďačí predaju svojej obľúbenej Opel "korzičky". Majitelia tejto značky netešte sa dopredu. Tá Mečiarová bola asi celá zo zlata...
Každá politická strana má vlastnú čiernu ovcu, niektoré z nich majú dokonca celé stádo. Čierna ovca mnoho radosti nepriniesla ani Bugárovcom. Pri svojej návšteve na maďarských pasienkoch sa tak rozohnila, že zabudla na svoje domáce stádo, dokonca sa ani nepamätala, kde sa vlastne nachádza. Po návrate domov si to ale zlízla a s ňou i celé SMK. Potešila však svojich rivalov z SNS, ktorých táto udalosť vyburcovala k nevídanej, a to nielen v oblasti rétoriky - aktivite. Samozrejme, ide o Miklósa Duraya a jeho extempore v Budapešti na predvolobnom zhromaždení Orbánovcov. Druhá strana, to ako nepraví národniari, na to hneď vyhlásila, že Durayovi zabránia prístup do parlamentu akýmkoľvek spôsobom. Keď sa na všetko vyspali, rozhodli sa pre originálnejšie riešenie. Ovinuli Durayove parlamentné kreslo hrubou reťazou a rozvešali plakáty, že nepatrí do slovenského parlamentu po celej budove. „Nech si predo mnou kľakne a odprosí ma, potom mu dáme dolu reťaze," vyhlásila pred novinármi vodkyňa SNS Anna Malíková. Do zareťazovaného kresla si napokon sadol Bugár a tieto zábery zo slovenského parlamentu patrili v ten deň medzi najfrekventovajšie i na viacerých zahraničných televíznych staniciach. Vo svojej horlivosti národniari však zabudli na to, že medzi ich priority patrí aj ochrana slovenských výrobcov. "Reťaz a zámka boli poľskej výroby," odhalil včera v televízii toto "potknutie" národniarov Béla Bugár.
P.S. Voliči berú predvolebné bilboardy politických strán vcelku s humorom. Odhliadnúc od ich "grafického" doplnenia, mnohí prichádzajú aj s novými nápadmi. Napríklad padol návrh i pre Smer, že okrem nôh, by mohli na bilboardoch využívať aj iné orgány ľudského tela. Ten najviac háklivý snáď netreba tu hneď pomenovať.
Keby hlúposť kvitla...
"Čudné je, že sme doteraz vydržali".
predseda SDĽ Pavol Koncoš o zotrvaní jeho strany v koalícii
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
