nechýbalo i zalietanie si nad rukami priaznivcov. Slzy dojatia, či emócií sa jednoducho nedali zakryť. Len veľmi ťažko si najsvetovejší futbalový Nitran, inak rodák z Mlynáriec, mohol predstaviť rozlúčku so svojimi fanúšikmi. A ešte, keď k tomu pridáme charitatívny podtón celej akcie, niet sa čo čudovať, že zo všetkých strán boli počuť len slová chvály. Benefícia sa vydarila na jednotku, aj preto mohol onedlho hráč japonskej Ičihary, v kruhu novinárov povedať:
"V prvom rade by som sa chcel všetkým poďakovať. Milanovi a mojej rodine za organizáciu a ostatným, ktorí prijali pozvanie na tento benefičný zápas. Myslím si, že dobrý skutok, ktorý sme chceli urobiť, vyšiel. Zásluhou divákov, sponzorov a všetkých, ktorí sa na tomto podujatí zúčastnili. Lepšiu rozlúčku som si naozaj nevedel v živote predstaviť. Bolo to naozaj niečo fantastické. Vyrovnalo sa to ováciám, ktoré som dostával počas môjho pôsobenia vo svete. Neviem vyjadriť vďaku za to, čo sa tu všetko udialo a zistil som, že ľudia na Slovensku majú futbal radi. Snažme sa im ponúknuť do budúcnosti niečo podobné, aby mali z toho zážitok aspoň taký, ako z tejto benefície. Verím, že sa to podarilo i hokejistom, ktorým týmto gratulujem, hoci ťažko sa porovnáva hokej a futbal. V našom športe sa titul získava oveľa ťažšie. Ešte raz ďakujem všetkým, ktorí podporili túto myšlienku. Bolo to fantastické a budem na to spomínať celý život."
Pri úvodnej ceremónii sa zdalo, že vám i slzy vyhŕkli.
"Ťažko sa ubrániť emóciám, lebo naozaj vidieť plný štadión po toľkých rokoch, to je niečo fantastické. Ťažko sa dali udržať emócie pri pohľade na toľkých ľudí."
Chybičku krásy to však predsa len jednu malo. Potrebovali ste veľmi veľa šancí, aby ste strelili vytúžený gól.
"Nikdy som nebol strelcom, teraz som to opäť potvrdil, takže nemám nad čím lamentovať. Jedenástky som zahadzoval predtým, podarilo sa mi to dvakrát i teraz v Nitre. Ivan asi dnes hral na angažmán, lebo je voľný, zrejme tu bolo veľa manažérov, lebo všetko mi vychytal. Aj to bolo dobré, že z toho nebola úplne nejaká fraška. Myslím si, že sme hrali, koľko sme mohli, lebo na konci som už i kŕče mal, takže teraz si potrebujem hlavne oddýchnuť. Verím, že na Japonsko sa dobre pripravím a že ešte šesť mesiacov potiahnem."
Ľuboš, ako dlho ste "skúšali" jedenástky na tento duel, ktoré ste ukážkovo pozahadzovali?
"Ja som nikdy jedenástky dobre nekopal. Nie je to však na tom to podstatné. Prvoradé bolo, aby sme sa zabavili. Nakoniec som jeden gól strelil. Stále som chcel vinkle triafať a voľajako sa mi to nedarilo. Asi sútu menšie brány."
Jožko Stümpel spomínal, že ste v mladosti spolu hrávali hokej. Pamätáte sa na to,
"Môže byť. Lešický bol bývalý hokejista i futbalista a on nás vždy viedol k tomu, aby sme si vyskúšali i hokej. Aj s Jožkom Stümpelom som si zahral. Ja som mal vždy k hokeju vrúcny vzťah. Navyše pred týmto zápasom sa udiala jedna udalosť, keď sme sa spolu s Jožkom Stümpelom a Dušanom Milom stali čestnými občanmi mesta Nitra."
Ľubo na vás sa prišlo pozrieť 10 000 divákov, naposledy prišlo na II. ligu 300 divákov. Čo by mohlo pomôcť Nitranom, aby chodili tu vysoké návštevy?
"Je to veľmi ťažká otázka, lebo jednorazovú akciu je určite ľahšie zorganizovať ako organizovať chod klubu na celú sezóne. Zohnať peniaze na je však v súčasnosti veľmi ťažké."
Japonskú atmosféru cítiť aj z toho, že ste nastúpili v kopačkách ich značky Mizuno.
"Štyri roky som v nich odohral v Škótsku. Po prvý raz, keď som si ich obul, vyhovovali mi a odvtedy hrám v mizunách. Zo začiatku som si do Glasgowa priniesol z Duisburgu Diadory, ale presedlal som na Mizuno."
Čo očakávate od japonského angažmán?
"V prvom rade by som chcel, aby to bolo úspešné pôsobenie. Určite tam po MS bude dobrá atmosféra i výborné podmienky. Ide o to, aby som sa za ten mesiac dobre pripravil a tvrdo trénoval. Zdá sa mi, že to budem teraz potrebovať, podľa toho, čo som dnes videl na ihrisku, už keď ma už kŕče chytali. Som zvyknutý hrať 75 minút zo Škótska, takže 15 minút mi už chýba (smiech)."
Komentátor Karol Polák vás nazval azda najlepším futbalistom v histórii Slovenska. Čo vy na to?
"Myslím si, že Karola trochu niesla táto atmosféra, pretože Slovensko malo v minulosti fantastických futbalistov - majstrov Európy, druhých na svete, tretích v Európe. Ja som hral len štvrťfinále na MS. Možno z hľadiska úspešnosti v cudzine, kde som odohral väčšiu časť svojej kariéry si určite medzi najlepšími zaslúžim byť, ale nepovažujem sa za najlepšieho."
Ktorý úspech vo svojej kariére považujete za najväčší?
"Samozrejme majstrovstvá sveta v Taliansku. Štrťfinále na MS je veľký úspech, najmä z terajšieho pohľadu, keď všetci vidíme, aké je ťažké prebojovať sa len na MS."
Keby ste sa obzreli za svojou kariérou, čo by ste urobili inak?
"Myslím si, že je potrebné pozerať sa stále dopredu. Ja to tiež tak robím a snažím sa motivovať na to, čo ma čaká najbližšie. Človek robí chyby, aj ja som ich urobil, snažil som sa z nich poučiť."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
