naši novodobí zlatí chlapci z MS v hokeji po dobre vykonanej práci nepili na rozdiel od Rimanov víno, ale všetci dali prednosť oroseným pivovým pollitrom. Hovoríme o triu košických svetových šampiónov - brankárovi Rasťovi Staňovi, obrancovi Jergušovi Bačovi a útočníkovi Lacovi Nagyovi, ktorí sa v Caligule zúčastnili tzv. "Večera majstrov sveta". Ich prítomnosť si vychutnalo niekoľko stoviek fanúšikov, ktorí ich dovtedy väčšinou poznali podobne ako rímskych legionárov, teda len s prilbami na hlave.
"Chcela som ich veľmi vidieť aj naživo, ich zápasy som pozerala v telke a bola som unesená z toho, že konečne vyhrali majstrovstvá. Najviac sa teším na podpis od Laca Nagya. Keby som si mohla vybrať, najradšej by som sa stretla s Mirkom Šatanom. Mať tak od neho aspoň fotku," povzdychla si košická "pätnástka" Andrea Zatovská a dodala, že pri fotke by sa to možno aj skončilo.
Tridsaťsedemročný bek Jerguš Bača, ktorý v sobotu pokrstil v Liptovskom Mikuláši "svoju" bryndzu, voči takýmto druhom osláv nenamieta. Pretrvávajúca hokejová eufória mu takisto nie je proti srsti, lebo taký úspech sa neopakuje každý deň. Zaspomínali sme si spolu, ako v roku 1990 absolvoval dvojtýždňovú prax na ZŠ Užhorodská v Košiciach. Pred jeho kabinetom učiteľa telesnej výchovy sa po každej prestávke tvorili rady žiakov, ktorým sa podpisoval doslova od plagátov až po žiacke knižky. "Bolo to odrazom tej skvelej hokejovej atmosféry, ktorá vtedy v Košiciach vládla. Pravidelne sme hrali o titul vo federálnej lige a navyše vtedy sme sa vrátili aj s bronzom z MS. No s touto súčasnou eufóriou sa to aj tak nedá porovnať." Jergušova manželka je vraj zatiaľ pripravená zvládnuť nápor jeho mladých fanyniek, berie ich ako dočasné nutné zlo.
Zlatí chlapci nemali pokoj od fanyniek, ani keď si sadli na dobre chladené pivko so svojimi bývalými spoluhráčmi z košickej VSŽ-ky Vladom Svitekom, Mojom Božikom, Igorom Libom, Mariánom Stašom a Janom Varholíkom. Ako sa nám posledne menovaný priznal, začiatok MS veľmi nezachytil, lebo bol v zahraničí. Záverečné boje si však už ujsť nenechal.
"Chlapcom musím pogratulovať, hrali skutočne výborne. Mne sa takýto úspech v reprezentačnej kariére nepodaril, zúčastnil som sa len jedných majstrovstiev sveta, z ďalších dvoch som sa musel zo zdravotných dôvodov ospravedlniť. Veľmi som im to prial a v kútiku duše som chcel byť na ich mieste," povzdychol si J. Varholík, ktorý sa s kariérou musel kvôli zdravotným problémom rozlúčiť pred štyrmi rokmi. Teraz sa zotavuje po operácii a po dlhšom čase začal minulý rok hrať hokej aspoň rekreačne.
Majster sveta z roku 1985 a bronzový medailista z olympiády v roku 1992, v súčasnosti útočník Spišskej Novej Vsi Igor Liba, už zažil taktiež zopár osláv. Najviac sa mu ale pozdávala tá, keď Košičania získali svoj druhý federálny titul po finálovom víťazstve nad Spartou. "Ani z lietadla sme nemohli vyjsť. Celé letisko bolo po našom nočnom prílete plné a cestu z neho lemovalo množstvo fanúšikov. To bol pre mňa jeden z najúchvatnejších zážitkov."
Pri Igorovi začínal aj Laco Nagy, jeho 'učiteľ' si pochvaľoval, že od neho pochytil najmä tie dobré veci. "Laciho výkonnosť rástla každým zápasom, bolo vidno, že s Országhom a Pavlikovským vytvorili výborný útok. Ich útok bol asi najlepší v oboch zápasoch so Švédskom. Pamätám si, keď prišiel ako ucháň z Prešova a tréner dal dokopy útok Plch-Nagy-Liba. Vyše mesiaca mu trvalo, aby sa skonsolidoval. Až potom pochopil, že mu chcem len dobré, a keď to zistil aj on sám, išiel neustále hore. A na konci sezóny už podával excelentné výkony. Ale priznám sa, aj ja, keď som začínal pri Janovi Faithovi, bol som taký istý. Tiež som najprv nechcel počúvať starších, no potom ma to prešlo..."
Aby si to Laci u hokejového učiteľa vyžehlil, kúpil mu pivo, ktoré mu dlhoval ešte za vylomeniny zo starých čias. Útočník Phoenixu si niekoľko dní "pooslavoval" titul v Bratislave spolu s R. Pavlikovským a V. Országhom. Odteraz chce už len oddychovať. "Ošiaľ ešte stále je. Idem si len tak po meste, spoznáva ma mnoho ľudí, ešteže nie všetci..." Zvýšený záujem dievčat ho teší, no ako hovorí "slobodný som a slobodný ešte nejaký ten čas zostanem". Zatiaľ sa vraj nemá na čo sťažovať, skôr naopak... "So spoluhráčmi z nášho útoku sme boli na istej diskotéke v Bratislave. Jedna návštevníčka chcela, aby som sa jej podpísal na prsník. No to som predsa nemohol odmietnuť..." súhlasíme s Lacom.
Slovenská brankárska dvojka Rasťo Staňa priznáva, že je to unavujúce dávať podpisy a neustále sa usmievať do objektívu fotoaparátov. "Ale zas, je to taká príjemná únava. Veď už len pohľad na tých šťastných ľudí na Slovensku o mnohom svedčí. Ja som veľmi rád, že aj vďaka nám môžu zabudnúť na bežné starosti a všade, kde prídem, ma vítajú s úsmevom na perách. Keď už nič iné, je pozitívne to, že sa nám podarilo zlepšiť náladu." Zaslúžená pozornosť fanyniek mu vôbec neprekáža. "Som slobodný, takže sa tomu nebránim. No keby som bol ženatý, manželka by to asi neprežila..." usmieva sa na záver.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
