prekvapilo. Do konca chýbalo oficiálne sedem minút riadneho hracieho času, ku ktorým potom hlavný arbiter pridal štyri ďalšie. Nuž zdalo sa nám, že za jedenásť minút sa ešte čosi s nerozhodným výsledkom dalo urobiť. A práve bojovne i v sobotu hrajúci Šlahor mohol čosi na bezgólovom stave zmeniť, či sa o to výrazne pričiniť. Ako sme sa dozvedeli na druhý deň po stretnutí, domáceho útočníka z hry nestiahol tréner J. Dejmal, ale sám sa z neho pýtal...
"Pri jednej zo šmýkačiek som dostal do nohy kŕč. Nestalo sa mi to už poriadne dávno. Sám som z toho ostal prekvapený. Chcel som pokračovať. Žiaľ, nešlo to a nemalo zmysel na trávniku iba "statovať." Dal som to teda na vedomie našej lavičke. Tréner Dejmal sa ma ešte pýtal, či to neskúsim. Ozaj, nešlo to," vysvetľuje svoj predčasný odchod Ján Šlahor. Na hrote si tento futbalista svoje oddrel a i keď väčšina fanúšikov celý zápas dávala najavo nespokojnosť s hernou produkciou zeleno - bielych, Šlahorovi sa ušiel potlesk tribún... "I ja som dúfal, že to v posledných minútach otočíme na našu stranu. Po prestávke sa i mne hralo lepšie. O to viac ma mrzí, že som nedohral. Teší ma však, že diváci uznali a ocenili moju snahu potleskom." Vravíte o zlepšení po prestávke. Prečo ale podľa vás, nehralo celé mužstvo aspoň tak ako v závere proti Dubnici? "To ani ja neviem. Pre nás každý zápas odvety je zápasom roka. Nechápem, prečo nám to takto viazlo. Nemyslím si však, že je to otázka nevyplatených peňazí zo strany klubu nám hráčom. Hrali sme akosi divne." Pritom skoro každý futbalista Tatrana hlása, že prvoradým preňho je zachrániť pre Prešov Mars superligu. Činy so slovami však ruka v ruke akosi nejdú... "Všetkým hráčom je nám jasné, že svoje peniaze už nikdy nedostaneme. Sľubom prezidenta a výborníkov sme verili. Teraz sme však zo sladkých rečí vytriezveli. Napriek tomu tvrdím za seba, a takto zmýšľajú i spoluhráči, ligu pre Prešov chceme vskutku zachrániť. Osobne som v Prešove skoro rok a bol by som nešťastný, keby to nevyšlo." Po skončení sezóny vám v Tatrane Prešov končí hosťovanie z bratislavského Slovana. Začiatky ale v tíme zeleno - bielych neboli o nič ľahšie ako samotný záver vášho pôsobenia... "Po príchode zo Slovana každý v Prešove si asi myslel, že budem razom rozhodovať zápasy. Lenže ja som predtým dosť dlho stál. Neskôr som v Tatrane dostal dôveru trénera a momentálne som úplne herne v pohode. Mohol som síce tých gólov dať viac, lebo možností som mal tiež dosť. Aj preto som odhodlaný, ak sa nič mimoriadne nepritrafí, urobiť všetko čo je v mojich silách, aby som dopomohol Tatranu Prešov k záchrane. Aby diváci v Prešove na mňa spomínali len v dobrom."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
