Štrasburg a japonskej Hirošimy, pôsobí na trénerskej lavičke. Po úspešnej majstrovskej sezóne pri kormidle Sparty sa mu teraz darí i v Štrasburgu. V Česku bol akousi vysunutou rukou Ľuboša Moravčíka, ktorý organizoval príchod hráčov spoza rieky Morava. I preto mohol 38-ročný ešte stále hrajúci záložník konštatovať:

"Pre nás pre všetkých je veľmi príjemné, keď sa môžeme stretnúť s ľuďmi, s ktorými sme prežili krásne chvíle na majstrovstvách sveta. Zvlášť sú to kamaráti, ktorých si vážime, preto sme prišli. Ak by takýchto stretnutí bolo viac, určite by to bolo prospešnejšie pre všetkých."

Ako si spomínate na Moravčíka z reprezentácie?

"Dosť sme sa nasmiali za ten čas, čo sme spolu prežili a myslím si, že sa ešte nasmejeme dosť."

Keď Ľuboš odchádzal dole z trávnika po pamätnej červenej karte, keď kopačka vyletela do vzduchu, nik z hráčov mu nič nepovedal, naopak ste mu po ceste povedali, že budete bojovať i zaňho. Po tomto vylúčení ste hrali o poznanie lepšie.

"Presne tak. Jeho vylúčenie nám paradoxne pomohlo. Od tej chvíle sme sa trochu dali dokopy na ihrisku a chceli sme ešte niečo dokázať. Myslím si, že jeho vylúčenie bolo veľmi prísne, ale nik mu nič nevyčítal, lebo pred tým nás vo veľa zápasoch zachránil. Navyše, vylúčenie vyplynulo z hry."

Ako sa z odstupom času pozeráte na šampionát v Taliansku?

"Účasť na majstrovstvách sveta je obrovský zážitok, v mojej futbalovej kariére vôbec jeden z najväčších. Pre väčšinu chlapcov takisto. Sú to spomienky, ktoré nik nevymaže a tie sú krásne."

Poďme trochu k Sparte. Funkcionári sa dvakrát nevyznamenali, keď vás lákali na Letnú. Spomínate si na chvíľu, keď za vami prišli na izbu a začali hovoriť s vaším spolubývajúcim?

"To som mal asi 14 rokov. Ani sa im nedivím, že po mne ani nepozreli. Bol som malý, meral som asi 158 centimetrov, mal som asi 34 kilogramov. Keď za mnou prišli, tak bolo jasné, že sa im veľmi nechcelo ísť do toho a zobrať so sebou takéhoto cvrčka. Mal som tam kamaráta hokejistu, takže sa zaujímali oňho. Nakoniec si myslím, že všetci boli radi, že som skončil v Sparte a ja som bol tiež veľmi spokojný, že som tam pôsobil."

Väčšina vašich rovesníkov ešte hrá futbal v nižších súťažiach. Keď ste trénovali Spartu, tiež ste ešte chodili zahrať si nejaké majstráky. Ako je to teraz v Štrasburgu? Hráte aj vo Francúzsku nejaký prebor?

"Hrám ešte stále, ale nie vo Franúzsku, ale doma v Česku za Černovice spolu s Pepíkom Chovancom, Láďom Vízkom, Honzom Bergrom, Petrom Radom a Oldom Rottom... V sobotu hráme majstrák s Poděbradami. Je to skôr mužstvo starších pánov, ale hráme krajské majstrovstvá, sme na 2.-3. mieste, takže máme šancu postúpiť do divízie."

Nemuseli ste sa teda nejako špeciálne pripravovať na tento zápas.

"Tu ide skôr o to pripraviť sa vždy na večer po zápase (smiech), lebo ten je vždy oveľa náročnejší, než samotný zápas."

Spomínali ste Ladislava Vízka. Hráte v jednom mužstve, ako vychádzate. Vieme totiž, že počas vrcholového futbalu vás nechcel ani vidieť a azda jedno dobre slovo by pre vás nenašiel. Po vzájomných stretnutiach Sparta Dukla totiž odchádzal z ihriska po vašej osobke pravidelne dôkladne okopaný... Zmenil sa po rokoch váš vzťah?

"Myslím si, že my sme spolu vždy vychádzali dobre, akurát na ihrisku to bolo horšie (smiech). Vždy, keď ma uvidel, veľkú radosť z toho nemal, ale v súkromí sa navštevujeme a máme veľmi dobrý vzťah. Chodíme spolu na golf, na tenis, bol za mnou dokonca i v Štrasburgu, takže s Láďou, ktorého považujem za jedného z našich najlepších hráčov histórie, som prežil krásne chvíle a aj stále prežívam, lebo sme spolu i doteraz."

Ale neskrývate, že sa o vás nevyjadroval v superlatívoch.

"Ja sa mu vôbec nedivím. Myslím si, že nie je nič príjemného, keď niekto príde na ihrisko, postaví sa k niekomu a otravuje ho 90 minút, pričom mu kazí pocit z hry. Ja sa za to tiež hanbím, ale dostal som to za úlohu, takže som to musel tiež robiť."

O sparťanoch sa svojho času hovorilo, že za socializmu chodili stávkovať do zahraničia. Je to pravda?

"O tom nič neviem. To počujem po prvý raz v živote. To mi ani nenapadlo. Myšlienka by to bola dobrá, no potom by sme sa ani nemuseli vrátiť."

Ešte jedna šuškanda. Pod vedením trénera Zachara ste hrali v polovici 80-tych rokov vo finále Česko-slovenského pohára s Trnavou. Po remíze 1:1 ste prehrali na strely zo značky pokutového kopu. Vraj ste vtedy na protest proti trénerovi Zacharovi toto finále odsabotovali. Je to pravda?

"Ja sa už na to ani veľmi nepamätám. Nejaké finále som hral. Myslím si, že v každom zápase chcú všetci vyhrať, ale niekedy tá chuť je menšia, inokedy väčšia. My sme mali vždy chuť vyhrávať, ale nevyšlo to, tak sa to potom možno zviedlo na tento problém. Nikdy nie som zástancom výhovoriek, ale asi vtedy bola Trnava lepšia."

Nie je však tajomstvom, že Zachara sparťania neznášali...

"Každý uznáva trénera, s ktorým má úspechy. My sme s pánom Zacharom nemali úspechy, tak preto asi nebol tak obľúbený."

Ako ste prijali, keď ho svojho času pritiahol späť na Letnú vtedajší šéf Sparty Alexander Rezeš?

"Už však neprišiel ako tréner. Nik s ním neprichádzal veľmi do styku, robil si svoju prácu."

Keď sme už načrtli Alexandra Rezeža. Váš názor naňho?

"Myslím si, že veľmi pomohol Sparte. Vychádzal som s ním veľmi dobre. Uznávam ho ako človeka, ktorý toho dosiahol veľmi veľa a prajem mu predovšetkým pevné zdravie."

Na Letnej ste svojho času trénovali aj Košičana Miroslava Soviča. Pri jeho hodnotení ste sa vždy vyjadrovali pochvalne, uznávali ste ho, no zároveň ste ho odpísali sedel len v hľadisku. Ako si vysvetliť takéto diametrálne odlišné fakty?

"Miro Sovič je technický hráč, podobne ako Martin Frýdek, ale ja som mal v kádru 25 kvalitných futbalistov a jednoducho sa mi tam nevošiel. Myslím si, že pre takého hráča, ako je Sovič by bolo určite lepšie hrať v niektorom inom klube, než sedieť na tribúne v Sparte. Dal som prednosť iným hráčom, a tak hrali iní."

So Štrasburgom máte za sebou úspešnú sezónu, keď ste postúpili do najvyššej francúzskej súťaže. Zostávate tam i naďalej?

"Mám ešte zmluvu ešte na rok, takže zostávam ďalej v tomto klube."

Pribudne doň i Tomáš Oravec, ktorý už bol na jednej návšteve v Štrasburgu?

"Oravec bol u nás na týždennom zoznamovacom pobyte, sledovali sme ho ďalej. V súčasnosti uvažujeme o ďalších posilách, ale myslím si, že Tomáš Oravec potrebuje ešte jeden až dva roky hrať stabilne, aby mal medzinárodnú úroveň. Myslím si, že do budúcnosti je to veľmi dobrý hráč a určite ešte stále zostáva v hľadáčiku Štrasburgu."

V mužstve ste mali i paraguajskú megahviezdu - brankára José Luisa Chilaverta.

"Chilavert patril i patrí medzi najlepších brankárov na svete. Jeho kopacia technika je obdivuhodná a patrí vôbec k najlepším. i v súčasnosti v jeho rokoch, lebo Chilavert má veľmi dobrý profesionálny prístup k futbalu. Je stále platným brankárom. U mňa poslednú sezónu chytal veľmi vyrovnane. Myslím si, že stále naňho bolo spoľahnutie. Uvidíme, v akej forme sa teraz ukáže na MS."

Pôsobili ste aj v Japonsku, takže už viete, čo môžete očakávať od majstrovstiev sveta.

"Myslím si, že to budú krásne majstrovstvá sveta, lebo ľudia v Japonsku vedia vytvoriť nádhernú atmosféru, ktorá nebude plná závisti. Skôr naopak, ľudia budú mať obrovskú radosť, budú priať tomu, kto sa možno bude chovať slušnejšie. Japonci sú veľmi úctiví. Pre každého hráča to bude nezabudnuteľný zážitok. Veď šampionát sa bude hrať i v jednej z najvyspelejších krajín na svete. Najväčší favoriti pre mňa sú Francúzsko, Španielsko a Argentína."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.