premiére, aj tentoraz sa zháňali mužstvá a v konečnom sumarizovaní ich bolo zasa len 13. Zúčastnilo sa však už aj Anglicko, no prehralo s USA a aj so Španielskom rovnako 0:1 a s podujatím sa rozlúčilo.
Čs.tím za more necestoval a je potrebné spomenúť situáciu v našom futbale. Po roku 1945 dlhé roky trval boj o to, akým systémom sa má hrať. Česi forsírovali svoj českú uličku - systém "ja na bráchu a brácha zpátky" na stojato, zatiaľ čo na Slovensku hrali mužstvá už systémom WM. Tento neúprosný boj trval až do roku 1950, keď zvíťazil slovenský spôsob. Na jar uvedeného roku v prípravnom stretnutí porazil výber slovenských hráčov A mužstvo ČSR 9:1 (4:1). Treba podotknúť, že v oboch celkoch hrali slovenskí hráči. Reprezentanti sa po stretnutí vyhovárali na to, že o nič nešlo a preto nechceli riskovať. Že sú na tom Slováci vo futbale lepší, dokázalo mužstvo Bratislavy, ktoré získalo titul majstra ČSR práve v rokoch 1949, 1950, 1951, a to sa v Prahe len ťažko dalo stráviť. Keď k tomu prišla pre národné mužstvo "ľadová sprcha" od Maďarov v Budapešti, kde sme prehrali 0:5 (v tomto zápase hrali aj dvaja košickí bývalí moji spoluhráči brankár Matys a obranca Zibrinyi), o neúčasti na MS bolo teda rozhodnuté. Mimochodom, v tomto zápase nastúpil prvýkrát aj Hidegkúti, neskorší mozog a hlava národného mužstva Maďarska.
Československý futbal prežíval ťažké chvíle po februári 1948, keď rozhodli, že celý šport bude riadený ČOS (Československou obcou sokolskou). Nik nevedel povedať, čo a ako bude, ale dialo sa to pod heslom "Za masovosť a za rekordy". Toto heslo prišlo z východu podľa nášho veľkého vzoru a sokoly skutočne nelenili. Doplatil na to najmä futbal. Začal sa ročník 1948/49, keď nik ešte netušil, k akým zmenám vo futbale dôjde po skončení jeho jesennej časti. Sokoly totiž rozhodli, že ročník sa ukončí a v roku 1949 sa v ČSR vo všetkých futbalových súťažiach bude hrať systémom jar - jeseň - podľa vzoru ZSSR. Prijal sa spôsob organizovania futbalu, ktorý nám absolútne nevyhovoval a na ktorý sme veľmi doplatili. Došlo to až tak ďaleko, že koncom roka 1952 popri Štátnom výbore pre telesnú výchovu a šport vznikli telovýchovné orgány pri národných výboroch. Prvou úlohou tohoto výboru bolo prevzatie športu z rúk ČOS a utvoriť dobrovoľné športové organizácie (DŠO) pri jednotlivých odborových zväzoch. Podaril sa ďalší "fantastický ťah" - najmä v kolektívnych športoch. Odborári začali v ČSR riadiť futbal. Dovoľte mi ešte malú úsmevnú vsuvku. Jej aktérom sa stal nezabudnuteľný "Jim" Šťastný tréner NV Bratislava.V Bratislave sa dozvedeli, že v určitý deň príde z ústredia ROH v Prahe inšpektor, aby si preveril, ako si počína bratislavský celok a ako trénuje. Bývalý hráč ŠK Bratislava Jano Árpáš pracoval vtedy už na štadióne a na ňom postavil Šťastný svoj geniálny plán. Zavolal si "Araru" a spovedal mu: "Arara, ty si bol niekedy špenátwachter (strážca špenátu) na tržnici pri Manderláku, určite máš doma aj policajnú uniformu a preto ťa prosím, aby si si pripravil uniformu a zohnal v meste k nej aj šabľu. Nezáleží, aká bude stará, len nech je dlhá, aby sme to mali pripravené, keď tá kontrola príde." "Jim" Šťastný dostal avízo, že už prišla kontrola. Dal nastúpiť mužstvo na tréning pod velením Araru v uniforme a so šabľou a keď kontrolór prišiel, vystúpil veliteľ tréningu s vytasenou šabľou a zahlásil trénerovi, že mužstvo je pripravené. Tréner Šťastný hlásenie prijal a nariadil mu, aby pod jeho velením obišli hráči pochodovým krokom ihrisko a spievali. Všetko prebiehalo ako vo filme, klapalo to podľa trénerovho scenára až do konca tréningu, kedy Arara so šabľou v ruke ukončil tréning a dal mužstvu povel na odchod do šatní. Z Prahy potom prišlo uznanie pre futbalový klub len s malou poznámkou, že kontrolór videl nádherný tréning, ale trénerovi by vyčítal malú chybu, že s tou disciplínou trochu preháňa. Takže aj to tu bolo, ale najväčšiu zásluhu DŠO majú v tom, že zrušili systém podľa "vzoru" a prešli sme späť na zaužívaný model jeseň - jar.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
