sa uskutočnilo v tejto krajine a v Holandsku, Česi pod jeho vedením, po tom, čo kvalifikáciu prešli bez straty bodu, hrali dobre, podľahli však Holandsku a Francúzsku a ani víťazstvo s Dánskom neriešilo nič na tom, že strieborní z Euro 96 sa z posledného európskeho šampionátu vracali už po bojoch v skupine. V baráži o postup na MS 2002 zas Česi podľahli dvakrát práve papierovo slabšiemu Belgicku (0:1 a 0:1). A Chovanec pri reprezentácii skončil...
Jozef Chovanec a jeho generácia mala tú česť, že hrala na posledných MS, na ktorých sa slovenskí a českí futbalisti predstavili. Od MS 1990 v Taliansku sú ďalšie tri šampionáty už bez samostatných reprezentácii Českej republiky a Slovenska. Čo Čechom a Slovákom k postupu chýbalo či chýba? "Na rozdiel od väčších štátov nemáme toľko kvalitných hráčov. A keď sa ku tomu pridajú odchody do zahraničia, strata formy, komplikácie prii skladaní mužstva v rozhodujúcich okamihoch, rozhodujúcich zápasoch, keď to niekedy nevyjde.... Ale myslím, že to treba brať športovo, či víťazstvá, či porážky, ale je potrebné mať stále pocit, že ste pre to urobili všetko."
Práve pri baráži s Belgičanmi sa však Česi nemohli sťažovať na nedostatok kvalitných hráčov, oproti belgickému Wilmotsovi a Mpenzovi, dvojici hráčov, ktorí sú uznávaní za hviezdy európskych parametrov, mali tých hviezdičiek určite viac. Nedvěd z Juventusu, Šmicer a Berger z Liverpoolu, Poborský s Lazia, Rosický z Dortmundu, Bejbl z Lensu, Řepka z West Hamu, Jankulowski z Neapolu, Srníček z Brescie, Lokvenc z Kaiserslauternu... "Belgičania však boli lepší. Bolo to jednoduché. My sme mali snahu, žiaľ, ten zápas sme neuniesli psychicky, bolo to pre nás veľké sklamanie. Aj preto to skončilo tak, ako sme si nepredstavovali. Ale celý zápas sme tlačili na súpera, žiaľ, chýbal aj kúsok šťastia, aj športová forma niektorých hráčov. Ale trebárs Koller nám nehral pre červenú kartu, Nedvěd nemal takú športovú formu, takisto Rosický. A práve náhrada za takýchto hráčov je pri takýchto zápasoch strašne ťažká a pri súčasnej vyrovnanosti mužstiev neraz rozhodujúca."
Česká futbalová verejnosť a médiá okamžite žiadali hlavu trénera. "Bolo to úplne normálne. Viete ako to je, raz ste úspešný, raz neúspešný. Baráž skončila naším neúspechom, nič iné sa nedalo čakať. S tým som musel počítať."
S Jozefom Chovancom sme sa stretli v piatok v Nitre na benefícii bývalého hráča československej a slovenskej reprezentácie, Nitry, Saint Etienne, Bastie, Duisburgu a Celticu Glasgow Ľuba Moravčíka. Samozrejme, túto tému sme nemohli obísť. "Ľubo Moravčík je meno, pojem pre slovenský futbal, ale rovnako i v Čechách. Ja si len myslím, že je škoda, že mal v Nitre benefičný, či rozlúčkový zápas. Aj keď, je už praticky posledným z tej partie z Talianska´90, ktorý končí, okrem neho hrá už len Miro Kadlec. Samozrejme, že ja som pozvanie do Nitry rád prijal, v podstate som aj oplácal Ľubovu účasť na rozlúčke, ktorú sme mali v Prahe na Sparte spolu s Ivanom Haškom. A som len rád, že som sa mohol s chalanmi opäť stretnúť, pokecať, niektorí sú tréneri, nemajú čas, niektorí sú v zahraničí, tiež je problém..." A ako znie futbalová charakteristika slovenského Futbalistu roka 2001 z úst Jozefa Chovanca? "Kvalitný futbalista, impulzívny, kreatívny, pre každého trénera je radosť s ním spolupracovať, futbal bral stále veľmi poctivo, aj preto ho hrá tak dlho. Futbalu jednoducho odovzdal všetko, pritom sa stále snažil aj pobaviť divákov, na čo má schopnosti. Nedá mi však: myslím si, že na Slovensku nie je Ľubo dostatočne ocenený. A že Slovensko ešte mohlo využiť Moravčíkove služby v reprezentácii. Ale tak to už u nás býva, keď je niekto starší, skôr sa na ňom vidí niečo zlé," dodáva Jozef Chovanec, ktorého sme požiadali aj o konkrétny zážitok s Moravčíkom. "Zážitkov bolo plno, ja si teraz narýchlo konkrétny neviem vybaviť. Ale takým spoločným bola eufória po zápase ČSSR - Portugalsko (2:1), po ktorom sme postupovali na MS 1990." Práve na týchto MS, vo štrťfinále s SRN (0:1) Moravčík, v snahe upozorniť na pristúpenie kopačky, vykopol svoju adidasku do vzduchu, rakúskemu rozhodcovi Kohlovi pritom nebolo viac treba. Červená karta, československý tím hral s desiatimi. Kapitánom bol Ivan Hašek, hráčom s najväčším slovom však práve Jozef Chovanec. "My sme Ľubošovi nič nevyčítali. Vôbec. Myslím, že sme predviedli dobré výkony a že v každom zápase pracujú emćie, na MS zvlášť, to je jasné. Ale my sme boli v podstate futbalový trpaslík, nastúpili sme proti obrovi, snažili sme sa, ale súper bol nad naše sily," hovorí na margo Mathhäusa, Klinsmanna, Brehmeho, Völlera Jozef Chovanec. "Súper nás porazil gólom z penalty, o tej by sa dalo polemizovať, ale stalo sa. Pre nás to ale bol dôležitý odraz, väčšina hráčov pouzatvárala zaujímavé kontrakty."
Jozef Chovanec už v tom čase vonku hrával, v holandskom PSV Eindhoven. Vtedajší tréner Guus Hiddink ho mimochodom označil za naivného profesionála. Vraj preto, že aj keď bol Chovanec na tribúne, tešil sa z gólov a víťazstiev spoluhráčov. Podľa Hiddinka, ináč momentálne trénera Kórejskej republiky, bolo práve to naivné, človek sa asi mal na tej tribúne chmúriť a snažiť sa, aby sa tam neskôr chmúril niekto iný... "Samozrejme, profesionalizmus v zahraničí je ďaleko tvrdší a krutejší ako u nás. Každý ide sám za seba. Zmluvy sú veľmi lukratívne, hráči sú tak schopní urobiť všetko pre to, aby kolega, hoci má lepšiu formu, nenastupoval. Hľadajú rôzne cestičky... Neexistuje tam klubizmus v tom zmysle, ako tu. Ja som bol zvyknutý zo Sparty, že keď sme dosahovali úspechy, dosahovali sme ich kolektívnym spôsobom. A tešil som sa aj z úspechov iných. A hodnotenie trénera Hiddinka asi vychádzalo z toho...," dodáva Jozef Chovanec, ktorý však na MS Hiddinka a jeho tím nefavorizuje. "Myslím si, že väčšie problémy budú európske tímy, aj keď budú pripravení, a to s klimatickými podmienkami. V priebehu MS tam majú byť veľké dažde, zmeny klímy, teplo, a v spojení s tým, že európske tímy mali počas sezóny veľkú vyťaženosť hráčov, to môže zohrať vážnu úlohu. Juhoameričania a Afričania budú na takéto klimatické podmienky asi viac zvyknutí... Takže bude rozhodovať aj alchýmia. Favoriti so aj podľa mňa Argentínčania, veľmi silný tím majú Francúzi, tlačiť sa tam bude aj Brazília a a z Afričanov to môže byť Kamerun alebo Nigéria."
Jozef Chovanec je momentálne na voľnej nohe. "Človek samozrejme chce ostať pri futbale. Ale tam, kde je to naladené na úspech a kde je to postavené na pevných základoch. Ja sa sám nikde netlačím, sám nič nevyhľadávam. Chcel by som sa na prípadnú ponuku, prípadné angažmá v niektorom klube pripraviť seriózne, tak, aby tá práca mala zmysel. Tak, aby som už o dva mesiace nemusel ľutovať, že som do niektorého klubu išiel len preto, aby som mohol trénovať."
Jozef Chovanec, napriek českému občianstvu, je rodák zo Slovenska, s nami rozprával slovensky, je na voľnej nohe, napriek neúspechu v kvalifikácii na MS má svoje meno a mal i ponuku - z bratislavského Slovana. "Bola, ale Slovan chcel moje rozhodnutie skôr, ako som si trúfal niečo povedať ja. Nechcel som Slovan držať v šachu, takže sme sa seriózne dohovorili na tom, že ja sa v uplynutí určitého času nemôžem pozitívne vyjadriť o tom, či by som tam išiel. Navyše, na Slovensku je ešte rozohratá súťaž, Slovan ešte hrá o druhé miesto, podľa mňa je aj pre klub dôležité, aby najprv súťaž skončila, až potom, podľa toho, ako skončí, hľadal trénera." Nuž, hádam by to takto malo byť, Slovan sa však zariadil ináč.
A tak možno Chovanec zakotví na juhu Európy. O českého trénera má podľa najnovších informácií veľký záujem grécky klub Iraklis Solún. Podľa majiteľa tretieho najbohatšieho klubu gréckej ligy Evangelosa Mytilinaiosa, je z troch kandidátov Chovancovo meno najvyššie. Iraklis bude v budúcej sezóne hrať v Pohári UEFA... Pevné základy a snaha o úspech, tu, zdá sa, sú...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
