Laboratory (toto laboratórium, pôvodne zamerané na vývoj prúdového pohonu, patrí pod kozmickú agentúru NASA), vyvinul najľahšiu tuhú látku na svete - presnejšie povedané, látku s najnižšou objemovou hmotnosťou či hustotou. Dr.Jonesom vyvinutý materiál patrí medzi tzv. aerogély a jeho hustota je len 0,003 g/cm3, čo je len asi dva a pol razy viac ako je hustota vzduchu. Pre názornosť možno uviesť, že kocka s dĺžkou hrany jeden meter, zhotovená z tohto materiálu, by vážila len 3 kg.
Čo sú vlastne aerogély? Ich názov napovedá, že majú niečo spoločné s gélmi, teda s materiálmi želatínového typu. Aerogél sa z gélu pripraví pomerne zložitým postupom tak, že tekutá zložka sa vypudí a nahradí ju vzduch. Vznikne tuhý materiál, vyplnený mikropórmi, ktoré zaberajú 95% až 99,8% celého objemu látky - len zvyšok tvorí tuhá nosná štruktúra (najčastejšie je to oxid kremíka, teda vlastne kremeň). Prvé aerogély pripravil už v roku 1931 Američan Steven S.Kistler, ktorý je aj pôvodcom názvu aerogél. Za jednu z najvýznamnejších vlastností aerogélov, ktoré dostali prezývku tuhý dym, možno považovať ich extrémne nízku tepelnú vodivosť. Tieto veľmi dobré tepelnoizolačné vlastnosti aerogélov dobre dokumentujú snímky, na ktorých vidno povedzme zápalky, ktoré sa nezapália, ani keď sú položené na tenkej doštičke aerogélu, pod ktorou horí intenzívny plameň. O mechanickej pevnosti aerogélu svedčí zase to, že kúsok aerogélu hmotnosti dva gramy sa nezdeformuje ani pod ťarchou tehly, vážiacej 2,5 kg. Kozmická sonda Stardust (hviezdny prach) je vystrojená aerogélovými detektormi, ktoré slúžia na zachytávanie kozmického prachu - po návrate detektorov na Zem budú môcť vedci študovať, z čoho zrnká vo vesmíre sa túlajúceho prachu pozostávajú.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
