jazyku vytvoriť, v inom sa ale treba uspokojiť s "krkolomným" opisným pomenovaním technickej novinky. Angličtina je pritom jedným z jazykov, ktoré sa s vytváraním nových slov takpovediac nebabrú a doslova ich chŕlia. Le ani angličine sa nepodarilo vytvoriť stručný a všeobecne prijímaný názov pre zvláštny druh dopravného prostriedku, ktorého jeden typ predstavíme na ďalších riadkoch. Ide o akúsi kombináciu lode a lietadla, ktorá využíva tzv. prízemný efekt. O aký efekt ide? Je už dávno známe, že v bezprostrednej blízkosti zeme (resp. vodnej hladiny) - napríklad pri pristávaní - vyvíjajú krídla lietadla väčší vztlak než vo veľkých výškach. Príčinou je vytvorenie akéhosi vzduchového vznkúša medzi krídlami a povrchom zeme, na ktorom lietadlo takpovediac pláve. Tento efekt môže dokonca pre lietadlá predstavovať neželanú komplikáciu. Napríklad pri prvých skúšobných letoch sovietskeho nadzvukového dopravného lietadla Tu-144 sa stávalo, že v dôsledku prízemného efektu si lietadlo nechcelo "sadnúť" na pristávaciu dráhu, takže sa museli vykonať konštrukčné úpravy krídla a zmeniť technika pilotáže. Existujú však dopravné prostriedky, ktoré sú založené priamo na využívaní tohto efektu. Tieto prostriedky sa v angličtine technicky správne označujú termínom WIG craft. Skratka WIG znamená wing in ground effect, čiže krídlo v prízemnom efekte, no a veľavýznamové slovo craft znamená všeobecne dopravný prostriedok. Pretože takéto označenie je trochu pridlhé, začali sa vymýšľať kratšie názvy - v USA sa začal používať výraz wingship (okrídlená loď), zatiaľ čo v Rusku sa používa termín ekranoplán (ťažko už ale zistiť, odkiaľ sa vlastne tento termín vzal). Termín ekranoplán sa používa aj v češtine, takže by sme ho asi mohli používať aj v slovenčine. Zaujímavé je, že aj keď ekranoplán vlastne letí (i keď len niekoľko metrov nad vodnou hladinou), Medzinárodná námorná organizácia IMO považuje tieto prostriedky pre účely schvaľovania konštrukcie, poistenia, registrácie a licencie na prevádzku za lode. Preto sú aj ekranoplány konštruované podľa lodných a nie leteckých predpisov. Kvôli úplnosti treba spomenúť aj to, že existujú aj dopravné prostriedky, využívajúce statický prízemný efekt - pre tie má angličtina výraz hovercraft a v slovenčine ich označujeme tiež vhodbe utvoreným slovom vznášadlo. Veľké vznášadlá premávajú napríklad cez kanál La Manche.
Ekranoplány boli v 60. až 80. rokoch vyvíjané najmä v Nemecku, Sovietskom zväze a USA, a to najmä pre vojenské účely. Samozrejme, že najväčší ekranoplán musel byť sovietsky - išlo o obludu, ktorú v 60. Rokoch objavili na hladine Kaspického mora americké výzvedné družice. Pretože Američania vtedy ani len netušili o čo ide, dali tejto "veci" názov Caspian Monster, čiže Kaspická obluda. Neskôr sa ukázalo, že ide o obrovský ekranoplán, ktorého dĺžka bola 106 metrov a ktorý mal rozpätie krídiel 40 metrov. Kaspická obluda bola poháňaná desiatimi (!) prúdovými motormi a mala hmotnosť temer 500 ton. Z tejto obludy bol odvodený trochu menší raketonosný typ Lun, poháňaný ôsmimi prúdovými motormi a vážiaci 380 ton. Ekranoplán Lun (na snímke) mal dĺžku 73,7 m, rozpätie krídiel temer 44 m a na hornej časti trupu niesol v troch pároch šesť protilodných riadených striel s plochou dráhou letu. Neskôr záujem o veľké ekranoplány ochabol a dnes je na svete len niekoľko firiem, ktoré sa viac či menej úspešne pokúšajú vyvinúť malé dopravné ekranoplány. Jednou z nch je austrálska firma Flightship Ground Effect, ktorá vyvinula malý ekranoplán FS8 Dragon Commuter. Mimochodom, slovo flightship (z neho je odvodená skratka FS) znamená lietajúca loď. Ekranoplán FS8 je určený na ekonomickú a rýchlu dopravu ponad hladinu oceánov v tropických vodách. Okrem dvoch členov posádky pojme tento originálny dopravný prostriedokôsmich cestujúcich alebo 650 kg nákladu. Ekranoplán má rozpätie krídiel 15,6 metra, je dlhý 17,2 m a vysoký 4 m. Kabína je široká dva metre a vysoká 150 cm. Na pohon ekranoplánu slúži vidlicový osemvalec z produkcie koncernu General Motors (používaný v autách), ktorý má maximálny výkon 325 kW a korý poháňa dve štvorlistové vrtule priemeru 1,7 metra. Ekranoplán má maximálnu hmotnosť 4350 kg a "odštartuje" - čiže vznesie sa nad hladinu - pri rýchlosti 101 km/h. Pri cestovnej rýchlosti 158 km/h letí ekranoplán vo výške dva až tri metre nad hladinou. Je schopný letieť aj nad vrcholkami vĺn, vysokých dva metre. S plnou nádržou paliva môže ekranoplán absolvovať až 368 kilometrov. Na spúšťanie na vodu z pobrežnej rampy slúži zaťahovateľný podvozok. Do výstroja ekranoplánu patria záchranné vesty a člny, hĺbkomer vody, radarový odpovedač, satelitný navigačný systém, rýchlomer, výškomer a klimatizačná sústava. Lietajúca loď FS8 je certifikovaná podľa konštrukčných predpisov poisťovacej spoločnosti Lloyd. Už v septembri tohto roka by výrobca mal dodať prvé štyri sériové ekranoplány na Maledivské ostrovy, ďalších 15 plavidiel si objednali operátori na Blízkom Východe, v Stredomorí a v juhovýchodnej Ázii. Firma Flightship vyvíja aj väčší ekranoplán FS40 Dragon Clipper, ktorý bude môcť prepravovať až 40 cestujúcich alebo 5000 kg nákladu. Tento ekranoplán bude mať rozpätie krídiel 25 metrov, bude dlhý 30 metrov a jeho maximálna vzletová hmotnosť bude temer 21 ton. Ekranoplán FS40 bude poháňaný dvomi turbovrtuľovými motormi výkonu po 1000 kW a jeho cestovná rýchlosť bude 220 km/h. Len budúcnosť však ukáže, či sa dopravné prostriedky, využívajúce prízemný efekt, uplatnia v širšom meradle.
Autor: dor
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
