obdivuhodné sú najmä jeho rododendrony. "Keď sa na tú krásu pozerám pri svitaní alebo pri západe slnka, tak si vravím - oplatí sa mi žiť." To nám prezradil o svojom diele, pri ktorom uplatnil znalosť všetkých remesiel. Prišiel čas, kedy tu oslávi svoje životné jubileum. Nedávno si tu stará košická atletická garda pripomenula "80" vrhača Tibora Ludvigha a už je na rade bežec František Kania. Streda 29. mája je dňom, kedy sa tomuto maratóncovi naplní "70".
Hoci si beh obľúbil už v detstve, cesta Františka Kaniu medzi naozajstných atlétov nebola priama. Skutočným vytrvalcom sa stal na niekoľko pokusov. "Z pohybu a behu som mal vždy radosť, ale pretekára zo mňa chcel mať otec. mal som asi toľko rokov ako teraz vnuk Lukáš, keď mi meral čas pri behu okolo starej nemocnice, kde sme neďaleko vtedy bývali. Žiaľ, otec zomrel v roku 1962 a mojich úspechov sa nedožil." Takto priblížil svoje začiatky, ba aj niečo z ďalších peripetií. "Na strednej škole so zameraním na optiku v Jablonci nad Nisou, aj potom na vojenčine som behal, spomínam si aj na trénera Arnošta Fučíka. Po návrate do Košíc som však prestal. Znova som začal vážne s atletikou až v roku 1958, ako dvadsaťšesťročný ženáč. Najprv so strednotratiarmi pod vedením trénerov Zoltána Kafku a Štefana Bošiho, až potom s vytrvalcami pod Janom Liškom."
K najhodnotnejším výkonom ho priviedol a maratónca z neho urobil nik iný ako tréner takých es, akými boli Josef Odložil a Jozef Plachý. Takto vraví o Janovi Liškovi: "Bol rozvážny, kľudný, seriózny, dal mi najviac odborne. Boli sme aj dobrá partia. Najčastejšie sme chytali kilometre s Tiborom Biskupom." Vtedajšími košickými maratóncami boli tlačiarenský sadzač Tibor Biskup, psychológ dr. Juraj Stanko, elektrikár Adam Košťál, matematik dr. Michal Čverčko, vojaci z povolania Emil Mudrák, Jiří Čadil a Zdeněk Kovařík, technik Ladislav Petö, inžinier Jaroslav Dusala... Očný optik František Kania sa dlho odhodlával k maratónu, najprv sa presadil na iných tratiach. Jeho osobné maximá majú aj dnes svoju hodnotu: 5000 m 14:51 min., 10 000 m 31:15 min., v hodinovke zabehol 18 500 m. Tieto časy a výkony z Košičanov prekonal až Pavol Madár. Darilo sa mu aj na cestných behoch, na trati Dukla - Svidník dosiahol dokonca víťazný hattrick v rokoch 1962 - 64. Najlepší čas odtiaľ 1:03:55 hod. vzhľadom na dĺžku približne polmaratónu je i dnes vynikajúci.
"Vždy po tej každoročnej eufórii a zážitkoch z Medzinárodného maratónu mieru prebudila sa vo mne túžba skúsiť si maratón. Odvahu som však nabral až keď som sa blížil k tridsiatke." Zveril sa F. Kania so svojimi pocitmi a prezradil nám, ako to bolo s jeho maratónskou premiérou. "Najprv som to skúsil tajne. Prihlásil som sa v roku 1960 na Chaloupeckého memoriál na trati z Kladna do Prahy. Bez zvláštnej prípravy som dosiahol čas 3:06, čo bolo nádejné. Tak som predĺžil tréningy a ešte v tom roku som zabehol MMM za 2:50:44,8 hod. ako najlepší Košičan."
Naďalej bol F. Kania oporou druholigovej aj prvoligovej Slávie Košice, kde zbieral cenné body. Sezóna 1963 bola jeho zenitom. V júli získal na majstrovstvách Československa v Hradci Králové striebornú medailu na 10 000 m a ešte v tom istom mesiaci dostal nomináciu na maratón do Szegedu, kde tiež uspel. Obsadil 4. miesto časom 2:34:25,6 hod. za triom bežcov NDR, keď vo vyše 30-stupňovej horúčave zdolal veľa favorizovaných a skúsených vytrvalcov.
Vrchol F. Kaniu prišiel v tradičný termín MMM 13. októbra 1963. Časom 2:30:32,2 hod. obsadil 24. miesto a prekonal takmer štvrťstoročný najlepší slovenský výkon Jána Takáča o 7 minút. Tento východniar, rodák z Choňkoviec, žijúci v Prahe, olympionik z Berlína, dosiahol 2:37:29,8 hod. v Zlíne ešte v roku 1939. Ani si vlastne neuvedomil, že dosiahol rekord, nikto si na to vtedy ani nespomenul. Zaiste viac sa dostali do povedomia rekordné výkony iných východoslovenských maratóncov, akými boli Madár, Višnický, Vrábeľ a akým je teraz Štefko. Aké spomienky ho viažu na ten beh spred takmer štyroch desaťročí?
"Bol to výsledok poctivej driny, ktorú som odkrútil po práci, či už to bolo na štadióne VSS, v Petrovom sade alebo v lese či na ceste. Gratulovali mi predstavitelia organizačného výboru páni Bukovský i Margita. Radosť mal aj tréner Liška, s ktorého rodinou sme udržovali priateľské styky a navštevovali sme sa. Prežívala to celá rodina, ako moja, tak aj jeho."
Sezóna 1964 bola pre F. Kaniu úspešná, hoci k brilantnému záveru kariéry niečo chýbalo. Po tretí raz bežal MMM aj po Komenského ulici, kde bol tridsať rokov vedúcim očnej optiky. Vtedy sa bežalo mimoriadne v augustovom večere. Obsadil síce pekné 11. miesto, ale s časom 2:34:43,8 hod. nebol vôbec spokojný, skôr naopak. Aký má názor s odstupom času na svoj posledný, piaty maratón? "Myslel som na zlepšenie osobného rekordu. Absolvoval som mimoriadne aj sústredenie v Dedinkách, no nedopadlo to podľa mojich ani trénerových predstáv. Istým zadosťučinením bolo 2. miesto nášho družstva v majstrovstvách Československa, ktoré so mnou tvorili Biskup a Stanko. Na pamiatku mi ostala medaila, pohár sme venovali trénerovi Liškovi."
V októbri toho roku takpovediac "zabodoval" na majstrovskej "desiatke" na trati Běchovice - Praha. Šieste miesto mu vynieslo nomináciu na zahraničný štart. Spolu s víťazom Balšánkom a stípliarmi z ďalšieho poradia Zháňalom a Holasom reprezentoval F. Kania v Tunise. Ako to bolo? "Pôvodne som mal bežať cestný beh na 20 km v Havane. Lenže v tých časoch boli Košice veľmi ďaleko od Prahy a na Kubu cestoval iný bežec, český. V Tunisku to bol kros, ktorý som nikdy nebehal. Pamätám sa, že sme na našej ambasáde oslavovali Silvester. Zážitkom boli pre mňa spoločné tréningy s olympijským víťazom z Tokia Gammoudim."
Muž, ktorý sa zapísal do histórie slovenského maratónu, vyzerá aj dnes obdivuhodne. Je štíhly ako za mlada. Ako hovorí, má správny životný štýl a zdravé stravovanie, na čom má podiel aj manželka Adriana. Vie si oceniť ľudské vzťahy, má rád úprimných pravdivých ľudí. Má vzťah k umeniu, chodí na operu i operetu, v byte má obrazy originály. Robí aj niečo pre svoju kondíciu? "Pravidelne doma v byte cvičím. Najnovšie jazdím aj na horskom bicykli. Za najlepší tréning považujem prácu na chate pri Čani."
Zdedil niekto v rodine po jubilantovi atletické gény? Syn Tomáš, ani dcéra Tatiana nešli v jeho stopách, no zo štyroch vnúčat to bude zrejme jedno. Lukáš je atlétom v Športovom gymnáziu Košice. Vlani zabehol minimaratón počas MMM, keď trať dlhú 5 km zdolal za 21:30 min., čo je na 12-ročného chlapca sľubné. Jubilant František Kania dosiahol aj v neľahkých podmienkach kvalitné výsledky, ale ako hovorí: "Človek na zlé veci zabudne a zostanú len dobré spomienky." A dodáva: "Šport mi dal hodnoty pre život."
Autor: Miroslav Hazucha
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
