tvorili tréneri zvučných mien M. Bukovi, L. Baoti a G. Kalocsay. Na čele stal zväzový kapitán Gustáv Šebeš.
Najprv však o našich. Prešli kvalifikáciou bez prehry, v prvom zápase porazili Rumunsko 2:0 gólmi Pažického a Vlka. V Sofii sme porazili Bulharsko 1:0, najskôr v Bukurešti Rumunsko 2:1 a v poslednom zápase kvalifikácie sme doma v Bratislave uhrali s Bulharmi remízu 0:0. Do Švajčiarska sme odchádzali s ambíciami. Opak bol však pravdou. Na naše nešťastie už v prvom zápase sme narazili na dvojnásobných majstrov sveta Uruguaj, s ktorým sme prehrali 0:2. Potom sme sa stretli s Rakúskom a utrpeli sme katastrofálnu porážku 0:5. Po týchto výsledkoch odišli sme domov s ovisnutými nosmi. Dôsledky všelijakých organizácií a reorganizácií v našom futbale, ako aj nevraživosť medzi hráčmi spoza rieky Moravy a zo Slovenska potvrdili, že takouto cestou sa uberať nedá a je treba urobiť seriózny základ národného tímu a poveriť reprezentáciou skutočne len tých najlepších.
Vrátim sa mužstvu Maďarska. Podarilo sa dať dokopy takú partiu, ktorá ťahala za jeden povraz a v tých rokoch bola neporaziteľá. Právom išla na tieto MS ako favorit a nik nepochyboval o jej prvenstve.Veď Maďari boli prví, ktorí vo Wembley pokorili Anglicko víťazstvom 6:3, aby potom v odvete na Népstadione v Budapešti (na zápase som bol prítomný) naložili tomuto súperovi plnú káru a po famóznom výkone ho porazili 7:1. Jedna perlička na okraj: Maďari hrali priateľský zápas so Švajčiarmi u nich doma, keď sa kapitán mužstva Puskás postavil pred G. Sebesa a spýtal sa: "Gusti báči, budú z tohto zápasu pre nás nejaké peniažky? Veď viete, po zápase sme smädní a nezaškodilo by, keby sme mali niečo aspoň na tú "malinovku". Gusti báči dal zápornú odpoveď a tak polčas vyznel v prospech domácich 2:0. Po prestávke vychádzajúc na ihrisko sa znovu spýtal, či sa už nejaké peniaze našli a dostal kladnú odpoveď. "Öči" zapískal a to bol taktický pokyn mužstvu, že je všetko v poriadku a treba hrať. Maďari vyhrali 4:2...
Maďarsko na MS postupovalo famózne, porazilo medzi inými Nemecko 8:2, Brazíliu 4:2, Uruguaj po predĺžení 4:2. Nasledovalo finále v Berne a súperom bolo znovu Nemecko. Futbal nemá logiku a zrodil sa nelogický výsledok, Nemecko porazilo v boji o zlatoe Maďarsko 3:2, keď už na začiatku zápasu prehrávalo 0:2. Po niekoľkých rokoch, keď som s priateľom Hidegkútim sedel, spýtal som sa ho, ako to vlastne v tom Berne bolo. Rozpovedal mi všetko do detailov a preto sa pokúsim aspoň čiastočne interpretovať jeho slová. "Vieš, Milan, my sme odchádzali na MS s tým, že sa vrátime domov ako majstri sveta. Všetko išlo hladko až po zápas s Brazíliou,keď sa zranil Puskás. V semifinále nehral a podľa mňa nemohol hrať ani vo finále, pretože jeho zranenie nebolo vyliečené. On si však u G. Šebeša vybojoval, že musí hrať, pretože bude preberať trofej za víťazstvo. Stalo sa, no nerátalo sa s tým, že počas zápasu bude dážď, blato a i keď sme vyhrávali 2:0, po obnovení sa zranenia Puskásovi, ktorý po 30 minútach nebol schopný podať svoj obvyklý výkon, došlo k tomu, že nás fyzicky silnejší Nemci porazili. To je skutočná a nemenná pravda. Po našej prehre sa rozpútala v Maďarsku strašná protifutbaová kampaň.Z obavy o zdravie bolo rozhodnuté, že vlak zastaví pred Budapešťou a v autobusoch nás odviezli do strediska športovcov v Tate, kde sme sa ukryli pred prípadnou inzultáciou. Rozvírili to médiá a tlač, ktorí už deň po zápase chceli vydať pripravené materiály o maďarských majstroch sveta vo futbale." Nič viac a nič menej nie je v tomto prípade zaujímavejšie, ako spoveď "hlavy starého" - ako Nándiho nazývali.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
