Pri jeho návšteve východu sme prehodili pár slov.
Ako nám samotný autor predstaví svoje nové dielko?
- Som rád, že je tu opäť niečo, čo ma bude pripomínať. Na jedne strane sa do ničoho nesilím, ale na strane druhej si už nemôžem dovoliť hazardovať s časom. Preto som rád, že nový album zazrel svetlo sveta a hlavne, že jeho vývoj bol úplne prirodzený. Skôr, než sám začnem hodnotiť svoju prácu, prikloním sa radšej k tomu, že oslovím niekoho nezainteresovaného, kto to už počul. Zaujíma ma názor ostatných, robím to predsa pre ľudí. Som človek, ktorý pôsobí na scéne už dlho a samého ma zaujíma, či dokážem ľudí ešte prekvapiť. Ale to sa neodvážim konštatovať sám, preto sa pýtam svojho okolia.
A čo hovorí okolie?
- Na moju radosť sa ozýva i mladá generácia, ktorú oslovili niektoré nové skladby. Zrejme sa odrazila zostava hudobníkov, s ktorou som ich nahrával. Boli to všetko mladí ľudia a je to tam počuť. Vždy sa snažím, aby mali moje skladby "pocit" a aby boli hrateľné, s jednoduchými aranžmánmi a silnou melódiou. Dal som si od svojich spoluhráčov v mnohom poradiť a napokon sa na albume podarilo zachytiť atmosféru, pri ktorej stačí zavrieť oči a začne vám fungovať predstavivosť. Sám práve preto spievam vždy s očami zatvorenými.
Čomu ste sa priučili od mladých kolegov?
- Aj keď je medzi nami generačný rozdiel, veľmi sme si sadli. Čakal som tri roky na to, kým dozrie môj synovec Janko Lehotský mladší. Napokon som sa dočkal. Dnes je z neho výborný basgitarista. Sám bol veľmi rád, keď som ho oslovil, dokonca sleduje moju tvorbu nie z povinnosti, ale zo záujmu. Napriek tomu, že všetci chalani, s ktorými som nahrával túto platňu, majú priemerne dvadsať rokov, sú to vyzretí muzikanti. Sám som začínal podobne ako oni. Načerpával som prvé hudobné kontakty v jazzových kluboch pri spoločných jam-session. Aj keď to bolo pre mňa určité riziko, keďže sme neboli zohratí, v štúdiu nám to šlo úplne prirodzene. Dúfam, že tento súzvuk pocítia i reproduktory mojich poslucháčov.
Jedným textom na novú platňu vám prispel i Milan Lasica. Aký je váš vzťah?
- Myslím, že veľmi dobrý. Vážim si fluidum, ktoré z jeho osoby vyžaruje, poznáme sa už veľmi dlho a sme priatelia. Hoci mi napísal len jeden text, myslím, že ten ma bude sprevádzať asi už celý život. Kedysi sme ho spolu hrávali na jednom pódiu medzi určitými scénkami v hre Jubileum. Je to pre mňa akási satisfakcia. Podobný vzťah máme i s Julom Satinským, boli sme spolu v Austrálii či Amerike, kde sme sa stretli a čosi sme si spolu prežili.
Ste dosť paradoxný človek. Z vašej tvorby sála akási nostalgia až sentiment, na druhej strane v sebe skrývate vtipkára a svoj humor zúročujete dokonca i v komediálne ladených programoch. Aký vlastne ste, dvojtvárny Janko?
- To by vedeli povedať ľudia, čo ma poznajú. Mne sa páčia nostalgické pesničky, lebo z nich sála veľmi hmatateľný pocit či už nedosiahnuteľnosti alebo niečoho, po čom veľmi túžite. No a moja humorná stránka ma veľmi pozitívne dopĺňa. Najmä v období, keď mám menej povinností, alebo sa teším z konkrétneho výsledku, vtedy zo mňa automaticky ide až nezmyselná sranda. Ja si jej zmysel uvedomujem, ale ľudia okolo sa musia zakaždým potrápiť, o čo mi vlastne ide.
Ako prežívate máj, lásky čas?
- Spokojne. Na očiach mi to myslím, vidno. Veľmi rád sa hlavne v tomto období rozhliadam okolo seba a nechám sa unášať krásou druhých slniečok - mladých žien. Som totiž na baby, je to o mne všeobecne známe (smiech).
Ako na vás zapôsobilo hokejové šialenstvo?
- Počas rozhodujúcich zápasov som akurát krstil album. Krstnými rodičmi boli moji priatelia - Silvia Lakatošová a Ivan Šipoš. Potom som si v dobrej nálade obehol zo tri podniky a vychutnal si atmosféru, ktorú vytvorila naša spoločná radosť.
Na tomto úspechu malo tendenciu priživiť sa niekoľko politikov. Ako si udržujete odstup vzhľadom na blížiace sa voľby pred propagandou, ktorá je všade okolo?
- Sám mám priateľov i medzi politikmi, no napriek tomu, že mi nie je jedno, ako to tu bude vyzerať ďalej, zostávam apolitický a jednoducho sa nenechávam rozptyľovať týmito vecami. Mám iné priority.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
