rozmery a vedie k rôznym invektívam. Pokiaľ sa pamätám, mesto Kežmarok si aj v minulosti rozširovalo svoje katastrálne územie na úkor obce Ľubica a to hneď niekoľkokrát. Najprv to bola Ľubická cesta (dvakrát sa posúvala hranica v prospech Kežmarku), potom bola pričlenená k mestu celá Ľubica. Dialo sa to ešte v období totalitného režimu, teda v období, kedy občan nemal právo zaujímať svoj postoj a vyjadrovať sa k tomu, o čom rozhodla "strana a vláda". Zistil som žiaľ, že mesto Kežmarok si dalo pripísať na Správe katastra v Kežmarku aj ďalšiu časť ľubického územia a to už po odčlenení sa obce od mesta. A to bez toho, žeby bola obec dala k tomu súhlas alebo aby bola aspoň informovaná.
Pretože v minulosti občania Ľubice nemohli protestovať proti postupnému odkrajovaniu zo svojho katastra v prospech Kežmarku, predpokladám, že radní páni si mysleli, že tak isto ľahko im to "prejde" aj s ulicami Bardejovská, Levočská, Petržalská, Kuzmányho a Lanškrounská. Boli však veľmi prekvapení rozhodnutím súdu, podľa ktorého sú spomínané ulice na katastrálnom území obce Ľubica a 12 ha plochy je jej vlastníctvom.
Podľa mojej mienky sa celá záležitosť mohla vyriešiť už na začiatku, keby bývalý primátor Kežmarku dal serióznu ponuku na výmenu. Pamätám sa na jednanie z terajším primátorom o horeuvedené ulice, keď na moju otázku, ako to bude s uvedenými ulicami mi odpovedal: "Nech o tom rozhodne súd. Súdne rozhodnutie budem rešpektovať". Súd rozhodol v prospech obce Ľubica a pán primátor, predpokladám, na svoj sľub zabudol.
Mám taký dojem, že vyvolaná hystéria voči obci a starostovi obce Ľubica má zakryť zlyhanie a neschopnosť v riešení otázky vzniknutého sporu bývalého a terajšieho primátora mesta Kežmarok.
Pozn. redakcie: Tento príspevok je názorom čitateľa. Redakcia Tatranského denníka si vyhradzuje právo na jeho skrátenie a upravovanie. Rovnako nezodpovedá za jeho obsah a takisto sa s ním nemusí stotožňovať.
Autor: Viktor Dovjak, Ľubica
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
