Slovanom a remíze s Dubnicou, ktorá práve na jeho ihrisku získala potrebný bod na definitívnu záchranu, sa sám dostal do ošemetného postavenia. Poslední Košičania na Prešovčanov strácajú už iba štyri body. Za poklesom výkonnosti tatrancov sa skrývajú známe problémy. Ako inak, rázu finančného. Resty má klub voči hráčom, trénerom. A tak sa logicky napätie z klubovej kuchyne prenáša na trávnik. A má trebárs i takú podobu, že hráči medzi sebou si nekladú počas stretnutí obrúsky pred ústa. To je ale v zápale boja častokrát pochopiteľné. Neraz počuť až na tribúny ako starší častujú mladších spoluhráčov a tí si potom myslia svoje...
"Ono keď sa nevyhráva, nervozita zákonito vypláva na povrch i takýmto spôsobom," priznáva Karol Kovalík, futbalista Tatrana Prešov tej mladšej generácie, slovenský reprezentant do 21 rokov. "Každý z nás nejakým spôsobom "ventiluje". Nejde ale, myslím, o žiadnu nevraživosť. Podľa mňa dobrá partia by sa mala vedieť zomknúť práve v takýchto zložitých chvíľach. Ťahať skutočne za jeden koniec povrazu. Inak nepriazeň osudu neprelomíme." Takže ideálny stav v kabíne superligového Tatrana nepanuje... "Neviem, čo je ideálne, ale netajím, mohlo by to byť aj omnoho lepšie." Za všetkým tým sa skrývajú výsledky a tie sú azda i odrazom riadenia klubu. Prečo však, i napriek tomu, že prémie nie sú, základné platy nie sú tiež vždy načas, sa vy hráči nad to všetko v zápasoch nepovznesiete a výkonmi presvedčíte aspoň fanúšikov, že chýbajúce peniaze si skutočne zaslúžite? "Už to bolo povedané, že veľa robí psychika. Tú zase narúšajú spomínané problémy. Ide to spolu ruka v ruke. Vzťahy medzi mužstvom a funkcionármi vskutku nie sú na dobrej úrovni. Dôvera sa vytratila. Drvivá väčšina z nás je presvedčená, že svoje odrobené peniaze už neuvidí. Je potom pochopiteľné, že celý ten začarovaný kruh, sa prenáša do výkonov na ihrisku." Pokiaľ vieme, vedenie FC Tatran dlhuje hráčom hlavne prémie, na ktoré majú nárok na základe stále platných zmlúv. Čo však základné platy, tie dostávate v plnej výške? "Základné platy boli minulý týždeň síce vyplatené, ale i s nimi boli problémy. Dospelo to medzi nami už do takého štádia, že si medzi sebou požičiavame peniaze na základné životné potreby. Viacerí majú rodiny, viacerí pôžičky, splátkové kalendáre, ktoré treba dodržiavať a zarobené peniaze klub nevypláca. Je to niekedy ozaj ťažké. A každý z fanúšikov vidí potom už len výkon na ihrisku..." Do konca sezóny ostáva odohrať tri marssuperligové kolá. Čierny Peter ostane jednému z dvojice Tatran Prešov, 1. FC Košice. Ako vy osobne vidíte šance oboch tradičných východoslovenských rivalov na záchranu? "Máme náskok štyroch bodov, nuž sme o krôčik pred Košičanmi. Sme teda v určitej výhode. Otázne však je, či eminentný záujem na záchrane majú i predstavitelia nášho klubu, či ostatných ľudí v Prešove, ktorí by v zložitom období mohli hádam pomôcť. Veľa sa síce o snahe superligu zachrániť vraví, ale mám dojem, že menej sa koná." Sľubom tatranci pravda neveria. Veria však tomu, že Petržalka, ktorá ťahá šnúru neúspechov, sa neuchytí víťazstvom práve v sobotňajšom stretnutí s Prešovom? "Máte pravdu, nejedno mužstvo po podobných sériách sa chytilo práve na nás. Pokúsime sa urobiť na štadióne Artmedie všetko pre to, aby sa takéto pravidlo nepotvrdilo. Nespomínam si, kedy Tatran v Petržalke vyhral, ale ani Galisovo mužstvo nehrá v pohode. Šance v tomto zápase sú teda rovnaké pre obe mužstvá. My stále tvrdíme, že ligu zachrániť chceme, čo je i pravda. Na druhej strane sme ale tiež znechutení zo všetkého, čo sa okolo nás deje. Napriek tomu sme odhodlaní sa cez tieto problémy preniesť. Každému nám ide o profesionálnu hrdosť. Nik z nás si nechce pripustiť, aby jeho meno sa spájalo s pádom prešovského futbalu. Preto vravím, že na ihrisku budeme bojovať do konca."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.