svoju tradíciu. A keby sa týždeň zdržali, ešte by sme si mysleli, že nie sú zdraví. Utorňajší duel Mikloš-Fico však akoby čosi signalizoval. Ústrednou témou bola síce privatizácia energetiky, zarezonovalo ale najmä čosi politického.
Názor Ivana Mikloša, že strana Smer "premyslene smeruje ku koalícii s HZDS", je novinkou v repertoári SDKÚ. Vyskytlo sa v ňom už všeličo - "krajný populizmus", najhrubšia demagógia", "pán Fico klame a zavádza" a pod. Na povolebnú česť Smeru sa ale doteraz nesiahlo. To bola akoby Ficova panenská blana, ktorá sa nesmie porušiť. Samozrejme, nie kvôli Ficovej mravopočestnosti, ale samotnej SDKÚ, ktorá svoju komunikačnú taktiku doteraz stavala na tom, že široká protimečiarovská koalícia nemá alternatívu. V tomto "americkom" koncepte je veru Smer skoro nezastupiteľný (s dôrazom na SKORO). Rovnako tak SDKÚ... A teraz toto. Novinka.
Dzurinda sa napríklad opakovane nechával počuť, že "Slovensko čaká vláda širšej koalície aj po tohtoročných voľbách". Alebo: "Slovensko aj v prípade, že by sa parlamentné voľby konali dnes, má na to, aby ponúklo absolútne nespochybniteľnú a dôveryhodnú vládu". (Detto Kukan). To sú ešte vcelku čerstvé vyjadrenia, ktorými ministerská strana premyslene sugerovala Západu, že všetci "demokrati" idú spolu a podpora je teda správne cielená. A odkaz domácej verejnosti bol, že hlas pre SDKÚ bude užitočný, pretože tak či tak bude aj po septembri vládnuť. S Mečiarom sa do NATO proste nedoplazíme, tak čo iného, že... A keď Fico neustával v epileptických výpadoch, a začal dokonca hroziť politickou exkomunikáciou Mikloša a Dzurindu, premiér mal naporúdzi aj takéto obraty: "Pán Fico dnes iba zúfalo naháňa hlasy, ale po voľbách zmení rétoriku".
Nuž, rétoriku zmenilo ako prvé SDKÚ. Už pred týždňom sa dalo čosi šípiť, keď zrazu Dzurinda (v súvislosti s otváraním rokovacích kapitol s EÚ) vyhlásil, že "reputácia predsedu Smeru sa v zahraničí veľmi zhoršila". Aby bolo jasné; "strata dôvery v zahraničí" je ocenenie, ktoré si na slovenskej scéne vyslúžilo iba HZDS, a znamená jeho diskvalifikáciu ako vládneho činiteľa. Ak to teda dáme dokopy s novým výrokom Mikloša, zdá sa, že SDKÚ by asi inovuje taktiku naháňania voličských hlasov.
Ak sa pozrieme na vývoj, resp. stagnáciu preferencií SDKÚ, môžu mať aj pravdu. Z druhej strany sa žiada povedať, že nahrávajú aj nepriateľovi. Fica rozpaľovalo do žerava najmä to, ak sa analyzovalo ako samozrejmosť, že nech dnes rozpráva čo chce a kydá na koalíciu (a zvlášť SDKÚ) koľko chce, aj tak skončí Smer v "antimečiarovskej" vláde s SMK, KDH, SDKÚ a ANO, lebo nič iného neprichádza do úvahy... Táto konštrukcia mu bola a je veľmi nepríjemná, keďže Smeru odháňa hlasy tých nerozhodnutých, ktorí patria skôr do prostredia HZDS a SNS. A navyše zneisťuje tú časť voličov Smeru, ktorí sa nazbierali z tábora terajšej opozície.
Zahmlievacia taktika Smeru, ktorý sa usiluje čo najviac znejasniť svoje povolebné správanie, je ale zrelá na vytrestanie od voličov. Ak je totiž naozaj pravdou, že integrácia do NATO a EÚ je prioritou Smeru, tak hra na obe strany v situácii, ked túto prioritu garantuje iba jedna, je špásovanie s voličom a vodenie za nos. Je naozaj smiešne v danej konštelácii iba uisťovať, že "Smer v žiadnom prípade integráciu neohrozí" a driblovať s virtuálnou realitou, akou je "HZDS bez Mečiara".
Toto by mali ostatné strany vedieť vyťažiť. S výnimkou KDH však pášu omyl už tým, že nezdôrazňujú ako svoj volebný cieľ zostavenie čisto pravicovej vlády, bez Smeru i HZDS. Podľa prieskumov je to cieľ iste nereálny. Ale... Keby vypadla z parlamentu SNS, čo nie je vylúčené, tak by to chcelo "iba" navýšiť terajšie preferencie pravice asi o 7-10 percent. Je to síce málo reálne, ako mobilizačný ťah však naprosto opodstatnené. A najmä - Fico by sa potil podstatne viac ako teraz, keď úspešne hypnotizuje pol Slovenska fikciou, že nikto iný tu de facto nemôže byť premiérom.
Bolo by zaujímavé, keby Miklošov výpad proti Ficovi, že kampaň mu platia ekonomické štruktúry HZDS, bol prejavom vedomého zámeru prekaziť Smeru pytliačenie v revíri koaličných voličov. Keby SDKÚ tento vytesňovací manéver forsírovala dlhodobo, zahnala by Fica asi do úzkych. Každému je predsa jasné, že väčšinu svojich priaznivcov odčerpal od koaličných strán. Bol by celkom zážitok sledovať gestikuláciu Fica, keby mu tak štyri mesiace pred vrcholom zrazu začali padať preferencie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
