Lídy Baarové reportér Stanislav Motl, ktorý sa na dvestoštyridsiatich stranách snaží mapovať životné osudy niekdajšej českej filmovej hviezdy. Krásky, do ktorej sa bláznivo zamiloval nacistický minister propagandy Joseph Goebbels.
Herecký kolega a priateľ Baarovej Svatopluk Beneš (84) tvrdí, že Motlova kniha jej príbeh definitívne uzavrie. Podľa Beneša sa osudy Lídy Baarovej, vlastným menom Ludmily Babkovej, dajú prirovnať k veľkej dráme. "Myslím si, že už je toho dosť. Prišlo sa už na všetko z jej života, i na to, čo nechcela prezradiť. Spolupracovníčka pána Motla mala také informácie, že sa zo životného príbehu Lídy Baarovej zaraz stala dráma. Dopadla veľmi zle. Populárnemu človeku ľudia veľmi fandia. Pokiaľ ale zakopne a urobí niečo nedobré, tak ho ostatní razom zatratia. A to sa stalo i Líde Baarovej," zamyslel sa Svatopluk Beneš.
Motlova kniha prináša množstvo šokujúcich informácií, ktoré autor objavil v nemeckých archívoch. Dokumenty i policajné protokoly dokazujú utajené a veľmi tesné kontakty Lídy Baarovej s Adolfom Hitlerom, Evou Braunovou, K. H. Frankom, Hermannom Göringom i s ďalšími vysokými nacistickými pohlavármi. V roku 1936 se Baarová dokonca na pozvanie Goebbelsa zúčastnila smutne známeho zjazdu NSDAP v Norimbergu, kde Hitler vyhlásil takzvaný štvrročný plán príprav Nemecka na vojnu. Spolu s tisíckami poslucháčov vypočula i Goebbelsov nenávistný prejav.
Pohľad na život kedysi populárnej umelkyne je veľmi rozporuplný. V čase, keď v koncentračných táboroch umierali milióny ľudí, sa dôverne stýkala s ich vrahmi, z ktorých mnohí si vyslúžili všeobecné opovrhnutie a ako zločinci stáli pred norimberským tribunálom.
Na druhej strane Lída Baarová zrejme nikomu vedome neublížila, aj keď by jej stačilo povedať iba slovo. Zlom v živote Lídy Baarovej nastal v roku 1945 po neslávnom konci Hitlerovej Tretej ríše a po zániku protektorátu Čechy a Morava. V apríli utiekla do americkej zóny v Nemecku. Američania ju však čoskoro vydali príslušníkom česko-amerického oddielu generála Bohuslava Ečera, ktorý vo všetkých okupačných zónach pátral po vojnových zločincoch.
Herečka bola obvinená z velezrady. Z hviezdnych výšav sa ocitla doslova v bahne. "Štyridsiaty piaty rok bol obrovským pohonom na ľudí. Môžem povedať, že sa v dejinných prevratných udalostiach toto dialo. Netýkalo sa to iba Lídy Baarovej. Adina Mandlová mi rozprávala, že keby neskončila ve väzení, tak by ju dav doslova zlynčoval. V Prahe dav gardistov vliekol po Národnej triede režiséra Svitáka. Nejaká žena vykríkla, že je vrahom Karla Hašlera, a ubili ho na smrť. Bol to však nacista, který sa dal k NSDAP," pripomenul Stanislav Motl.
Sám priznal, že mal Lídu Baarovú rád. "Poznal som ju v januári 1990 a odvtedy sme sa pravidelne schádzali. Jej životný príbeh, zasadený do doby, v ktorej žila, ma doslova fascinoval. Pre mňa bolo najpodstatnejšie - nech sa o nej hovorilo čokoľvek, nech mala akýchkoľvek ľudí okolo seba, vrátane Hitlera či Goebbelsa, Göringa, Himmlera, skutočne nikdy nikomu neublížila. Nebola to taká typická nacistka, ktorá by bola schopná niekoho udať. Keď ju v roku 1947 prepúšťali z väzenia, naše úrady to konštatovali. Nič jej jednoducho nikto nedokázal. Jej príbeh bol fascinujúci. Ako hovoril režisér Otakar Vávra, mala prosto ako krásna žena smolu," povedal Motl.
Lída Baarová, narodená v roku 1914, zomrela po ťažkej chorobe na jeseň 2000 v Rakúsku. Dožila sa 86 rokov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
