Dukly Praha Karel Kolský a bol zaradený do skupiny s Argentínou, Nemeckom a Sev. Írskom. V prvom zápase proti Sev. Írsku sme prehrali 0:1. Na čele s Popluhárom, Masopustom, Pluskalom proti Nemecku sme viedli už 2:0, ale anglický rozhodca Ellis súperovi pomohol a tak sme uhrali remízu 2:2. Potom nás čakala Argentína, ktorú sme vyprevadili z ihriska "debaklom", pretože naši futbalisti vyhrali 6:1. Pre postup do ďalších bojov sme museli opakovať zápas so Severným Írskom a prehrali sme 1:2. Balili sme si kufre na cestu domov.
Na tieto MS sa však perfektne pripravila Brazília. Tréneri, odborník pre fyzickú kondíciu, lekár, zubný lekár, psychológ a s nimi špecialisti doteraz pri futbale nevídaní. Dvaja maséri na čele s "holohlavým mágom" Máriom Americom. Jeho najväčším výkonom bola práca s kolenami zranených hráčov Didiho a Pelého. Americo im omotával nohy ručníkmi, ktoré máčal vo vriacej vode.Hráči počas jeho procedúry revali ako "šakali", no boli vyliečení a mohli hrať. Keď prišla výprava Brazílčanov do Švédska, bol v nej aj 17-ročný mladík Edson Arantes Dos Nascimento, o ktorom si mysleli, že je ako maskot alebo syn niektorého z vedúcich brazílskej výpravy. Bola to však najväčšia nádej brazílskeho futbalu - Pelé. Pred MS podstúpili všetci hráči Brazílie testy u svojho psychológa, ten ich zhodnotil. Doporučil trénerovi Vincentovi Feolovi, aby ešte dieťa bez bojového ducha Pelého a Garrinchu pre jeho prostoduchosť nestaval. Tréner to prijal, psychológ Joao Carvalho bol spokojný, ale kormidelník oboch od tretieho zápasu predsa postavil. Mužstvo sa vtedy rozbehlo ako orchester v jednom takte. Neobyčajná technika týchto brazílskych hráčov, a to bez výnimky, umožňovala kombinácie na jeden dotyk. Brazílčania týmto spôsobom doslova svojich súperov utancovali. Čo však treba vedeniu celku uznať, bolo, že sa nehanbili priznať, odkiaľ zobrali nový spôsob rozostavenia svojich hráčov. Brazílčania si totiž po predošlých MS na filmových zvitkoch doniesli spôsob rozostavenia "maďarského zlatého mužstva" vo Švajčiarsku. Študovali to a tak si zdokonalili počas prípravy rozostavenie 4 - 2 - 4. Zrodil sa legendárny tím a zákonite sa objavili aj neskoršie legendy svetového futbalu. Z Pelého sa stal kráľ zelených trávnikov, zatiaľ čo Garrincha si dodnes drží povesť najlepšieho pravého krídla všetkých čias. Lekári, ktorí ho v mladosti operovali a dávali mu do poriadku nohy (jednu mal do O a druhú do X), tvrdili, že bude musieť byť veľmi rád, keď bude vedieť chodiť, nieto ešte hrať futbal. S týmito "čaptavými nohami" vedel úžasne viesť loptu a s ňou driblovať a zdalo sa, akoby na ihrisku poletoval. V preklade z portugalčiny znamená jeho meno "poletujúci vtáčik" a on tomu zostal verný. Možno, že to bolo vôbec najlepšie brazílske mužstvo. Útočníci Garrincha, Pelé, Didi a Vava predstavovali mimoriadne individuality, ktoré sa podarilo stmeliť v jednu obrovskú silu. Brazílčania porazili všetky mužstvá okrem Anglicka s ktorým remizovali 0:0. Vo finále zdolali domácich Švédov podobne ako v semifinále Francúzsko 5:2 a tak sa stali novými majstrami sveta.
Na týchto MS hralo prvýkrát aj mužstvo Sovietskeho zväzu a všetky štyri mužstvá z Albiónu. Bol to nezabudnuteľný futbalový šampionát.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
