zmarená. A nech už vyvedú naši milí poslanci do konca júna čokoľvek, zmarená aj zostane, keďže už niet témy porovnateľnej váhy, ktorou by sa mohli rehabilitovať.
Do potrebnej deväťdesiatky chýbalo 15 hlasov. Čiže napokon šanca nebola až taká dramatická, aby sme si trhali vlasy. Proste sme tentoraz na viac nemali. Jesto iba takých poslancov, akých sme si zvolili. Hoci sa história nebude pýtať, kto bol za a kto proti, volič by si mal kladných a záporných hrdinov tohto aktu zapamätať. Ako návestie do volieb sú politické skutky preukazné stokrát viac, než predávanie ilúzií a blabla v kampani.
Toto hlasovanie bolo zvlášť preukazné; jeho obsahom bolo riešiť azda najväčší problém každej parlamentnej ľudovlády: Ochrániť verejný záujem pri vykonávaní volených či menovaných funkcií. Inak povedané, obmedziť vplyv záujmov súkromných a skupinových na rozhodovanie v štátnych a samosprávnych inštitúciách a orgánoch, keďže akosi nie je možné, aby funkcionár prestal byť vo svojej pozícii aj súkromnou osobou. A nakoľko sme ľudia, teda od Adama hriešni, dosiahnuť tento cieľ sa nedá inak, ako zákonom. Že do akej miery je to pravda, vypovedajú prietrže škandálov, ktorých je toľko, že ich už ani matka zem vsiaknuť nedokáže.
Nikto netvrdí, že prijatím nového zákona by korupcia, klientelizmus, rodinkárstvo a spol. v slovenskej politike prestali. Ale celkom isté je, že by káuz s týmto pôdorysom ubudlo. Obmedzilo by sa totiž množstvo príležitostí, ktoré robia zlodejov, a svetlo by sa vnieslo do majetkových pomerov aktérov, takže profit z napáchaných svinstiev by sa ukrýval ťažšie. Jednoducho a jasne, týmto ústavným zákonom by výkon verejných funkcií regulovali omnoho prísnejšie pravidlá. Doteraz totiž bol - a aj zostal - v platnosti absolútne impotentný zákon, prijatý ešte za Mečiara.
Slovom: NR SR odmietla jeden z pilierových zákonov politického systému. Teraz nás už iba čaká klasická figúra: Jednotlivci, ktorí hlasovali proti, i celé strany začnú s masívnou obhajobou, že norma bola v tom či onom zlá, nedokonalá a pod. Nuž, ideálny zákon ešte žiadny parlament sveta neprijal. V každom prípade bol ten včera zmietnutý stokrát lepší, než predošlý, podľa ktorého sa za šesť rokov účinnosti nezistil ani jeden prípad konfliktu záujmov. Toto je dôležité si uvedomiť: Neexistuje taká, hoci aj kvalifikovaná námietka, proti AKÉMUKOĽVEK paragrafu, ktorá by ospravedlnila odmietnutie celku, ktorý NESPORNE zlepšuje súčasný stav. To si uvedomil napr. Slafkovský z DS, pre ktorého mal celok "vyššiu hodnotu", ako jeho osobný nesúhlas s tým, že ako primátor by už ďalej nemohol byť poslancom.
Opakom bol Palko (a celé KDH), ktorý nepodporil normu údajne preto, lebo neprešiel jeho pozmeňovací návrh, ktorý by zabezpečil, aby štátni tajomníci nestrácali poslanecký mandát. Hoci má naozaj pravdu, že konkrétne toto je "nezmysel", ako môže jeden normálny človek na také čosi viazať hlasovanie o celku?! To, čo sa mu nepáči, je síce zbytočné a nelogické, ale nie nedemokratické; každý by sa mohol slobodne rozhodnúť, či chce byť štátny tajomník, alebo poslanec... Na strane druhej treba povedať, že tento málo zásadný bod mohli predkladatelia spokojne vypustiť, keď videli hrozbu, že blokuje hlasy.
Faktom je, že navrhovaný zákon by citeľne narušil životy tých, ktorí vnímajú svoje verejné angažmán ako výsadu a nie službu. Všimnime si dobre tie donebavolajúce disproporcie; keď sa pred rokom schvaľovali zákony o štátnej a verejnej službe, s radosťou a bez odporu prechádzali trináste a štrnáste platy, úľavy sociálne a iné všemožné. Keď sa ale k privilégiám dávajú aj isté obmedzenia, zrazu niet politickej guráže. Pričom rozpor záujmov by sa týkal iba hierarchie najvyššej, to jest niekoľko tisíc osôb (doteraz platný zákon pokrýva iba dve stovky).
Isteže, na poslancov boli vyvíjané, zo strany potenciálne "ohrozených", veľké tlaky. Podľahli - slabé povahy. Resp. nedocenili morálno-systémový rozmer tejto normy. Treba ale odmietnuť populistické zjednodušenia, že tí, ktorí hlasovali proti, iba chceli skryť svoje vlastné ekonomické prepojenia a pod. Jasné, že boli aj takí, paušálne je to ale nezmysel. Nešlo ani o "frašku", ako tvrdil Rusko - keby navrhovatelia akciu lepšie politicky pripravili, tých 15 hlasov nemuselo byť neprekonateľnou prekážkou.
Faktom je, že poslanec, ktorý ústavný zákon o ochrane verejného záujmu nepodporil, stratil politickú i mravnú legitimitu hovoriť v budúcnosti o korupcii.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
