prešovských priaznivcov futbalu po ďalšej domácej strate s Dubnicou, prichádzali na náš redakčný stôl prvé ohlasy. Vari netreba podčiarkovať, že slová Mareka Semana typu " takí diváci v Prešove si ligu nezaslúžia, nevedia nás povzbudiť, nad ich nadávky sa nedá povzniesť" a podobné, pobúrili fanúšikovskú obec zeleno bielych. Viacerí súdni a slušní ľudia sa cítili byť urazení. Pravda, na futbal, a nie iba v Prešove, chodia i všakovakí krikľúni. Tí často zapárajú do hráčov i keď vyhrávajú. Tobôž, voči takým musia vedieť byť futbalisti obrnení. Zvlášť ak prehrávajú, či doma iba remizujú. Nehovoriac o tom, ako hrajú... A tobôž nie svoju namosúrenosť a zlobu, ktorú diváci v hľadisku nespôsobili, obracať voči nim. Ono je niekedy lepšie sa k problémom postaviť chlapsky. Poukázať na ne s chladnou mysľou včas. A možno nie "zatĺkať" pocity pred verejnosťou, ale naopak, poukázať na ne. Diváci a ani novinári do hráčskych zmlúv nevidia, len sa dozvedajú, nemáme to alebo ono vyplatené. Ak mediálni pracovníci potom získavajú informácie z druhej strany, vedenie klubu síce dlžoby voči hráčom (rozumej prémie, za čo by ich mali dostávať to sa už nedozvedáme...) priznáva a zároveň ich vyplatenie sľubuje. Skrátka, začarovaný kruh. Každý, počnú vedením FC Tatran Prešov, hráčmi končiac má na tom bludnom krúžení svoj diel viny. Nuž a ten divák, čo si ten o všetkom má myslieť? Že on je azda príčinou toho, ako súčasný Tatrana v lige stojí, ako ho niekto riadi, ako ho niekto hádam smeruje do nižššej súťaže, ako tým pádom ponúka šancu vstať z popola iným? To zrejme nie...
"V Prešove chodím na futbal od roku 1943," tvrdí lekár zo Sabinova, ktorý si neželá byť menovaný, ale ktorý nám svoju adresu nechal v redakcii. "Za ten čas som videl hrať mnoho iných futbalistov akým je napríklad M. Seman. Ani tých vždy nenosili diváci na rukách, aj zapískali, zanadávali, ale takej odplaty sa nikdy nedočkali ako po Dubnici. Vieme, žiaľ, že žijeme v dobe, kedy nielen futbalový Prešov má existenčné problémy. Futbaloví profesionáli podľa mňa zarábajú i tak v porovnaní s inými ľuďmi veľké peniaze. A výkony sú často ani nie amatérske. Mnohí, už mladí hráči sú zaťažení na vysoké zárobky. Mnoho z nich skúšalo šťastie za hranicami a neviem, žeby sa o nich zvlášť niekde bili. A ešte jedno chcem povedať. Ak si M. Seman myslí, že už splatil Tatranu to, čo klub preňho urobil, že v Prešove sa futbalovo zviditeľnil, je podľa môjho názoru na veľkom omyle."
Podobným názorom z futbalového tábora Prešovčanov načúvame z viacerých strán. I takým, ktoré vravia o opúšťaní sa potápajúcej lode. Kapitán Tatrana dohral sezónu tri kolá pred koncom po dvoch žltých a následnej červenej karte. Výpoveď klubu dal dávnejšie a s počudovaním ju prešovskí výborníci Ľ. Matimu prijali. Najnovšie takto urobil jeden z dvojice českých legionárov P. Vybíral. Kto bude ďalší na rade...? Isteže, hráči žijú "len" zo základných platov, ktorých výšku tak oni ako i funkcionári taja. V hre sú teda "len" prémie. Ak jednotlivcom tie patria, mali by ich mať vyplatené. To je neodškriepiteľný fakt. Nemáme však dojem, že ich domáhanie sa vedie trebárs cestou osočovania divákov, predčasných výpovedí, odchodom. To považujeme skôr za prejav vzťahu ku klubovým farbám a tým pádom i divákom, ktorých väčšina , na rozdiel od hráčov v tomto meste ostáva...
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
