odborný seminár pre pracovníkov posudkového útvaru, lekárov a pracovníkov z úseku peňažných príspevkov na kompenzácie. V centre pozornosti bolo posudzovanie sociálnych dôsledkov zrakovo postihnutých ľudí.
Riaditeľ centra ÚNSS Branislav Mamojka, ktorý úzko spolupracuje so sociálnymi pracovníkmi pri schvaľovaní kompenzačných pomôcok, sústredil svoju pozornosť na požiadavky týkajúce sa elektronických pomôcok, predovšetkým počítačov. Upozornil na metodický pokyn ministerstva sociálnych vecí a rodiny SR z vlaňajšieho júla, ktorý definuje kompenzačnú pomôcku ako hnuteľný majetok. "Museli sme tu riešiť problém úpravy programu, teda softweru na hlasovú komunikáciu. Prípadne sa objavili požiadavky na zväčšenie obrazu pre slabozrakých. Niekedy je najideálnejšia kombinácia oboch foriem," uviedol a pripomenul tiež praktické postupy v kurzoch, na ktorých sa záujemcovia učia základy zvládnutia práce s počítačom.
Medzi ďalšie pomôcky zahrnul záznamníky hlasových poznámok, teda špeciálne prístroje s klávesnicou, hoci nemajú vizuálny displej. Ten je dôležitý pre ľudí, ktorí vykonávajú práce v teréne, alebo pre študentov. Hovoril tiež o mikrovlných rúrach či práčkach, pri ktorých odporučil najmä mechanické ovládanie.
Z pléna zazneli otázky, ako by pristupoval k požiadavke priznať kompenzačný príspevok na počítač človeku, ktorý s ním nemá žiadne skúsenosti, prípadne dieťaťu. "Tak, ako by som pristupoval k človeku, ktorý chce auto a nevie šoférovať. Vždy by sa mala zvážiť schopnosť človeka naučiť sa špecifiká práce s počítačom a využiteľnosť v jeho živote. Tiež je nutné zvážiť stupeň či kombináciu zdravotného postihnutia," odpovedal a na ilustráciu spomenul prípady, kedy požiadavky smerujú od rodičov detí, u ktorých sa neskôr potvrdí nespôsobilosť pracovať s počítačom alebo nezáujem.
Spomenuli aj podnety z Levoče, kde rodičia detí navštevujúcich internátnu školu pre zrakovo postihnutých žiadajú, aby deti mohli mať počítače aj doma a cez víkendy zvládnuť domáce úlohy. Sociálne pracovníčky to však považujú za nadštandard. Podobne sa množia žiadosti o mobilný telefón. B. Mamojka odporučil, aby si ich záujemcovia kúpili z vlastných zdrojov. "Často dostávame podobné žiadosti. Prípadne otázky, či vie nevidiace dieťa napísať SMS správu. Vie a dosť presne, ale nevie si ju prečítať," dodal predseda krajského strediska Jozef Hlubovič.
"Máme aj také negatívne skúsenosti, že žiadosti sú niekedy len snahou vylepšiť si domácnosť a kompenzačné pomôcky využívajú iní členovia rodiny," pripomenula vedúca oddelenia posudzovania kompenzácií na KÚ Libuša Stulančáková. Zároveň vyzvala účastníkov seminára, aby sa kontaktovali s ÚNSS a žiadali ich o odborné stanovisko, ak majú pochybnosti o tom, či môžu kompetentne posúdiť individuálnu žiadosť o kompenzáciu.
Otvorili aj otázku dodávateľských firiem kompenzačných pomôcok. B. Mamojka netajil, že počas uplynulých rokov museli riešiť aj problémy, ktoré mali dohru na súde. "Stalo sa, že klient dostal peniaze priamo a zneužil ich, alebo predfakturáciou ich dostala firma v platobnej neschopnosti, či skrachovaná a klient sa pomôcky nedočkal. Museli sme nájsť bezpečnejší spôsob," uviedol.
Súčasťou odborného seminára bola výstava kompenzačných pomôcok. Napríklad písacie stroje na bodové písmo, tiež počítače s hlasovým výstupom, optické pomôcky, digitálne záznamníky, či hodinky. Perličku pre verejnosť pripravila Pobočka klubu držiteľov vodiacich psov, ktorí predviedli schopnosti svojich štvornohých miláčikov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
