miesto medzi hvezdármi všetkých čias. Friedrich Wiliam Herschel sa narodil 15. 11. 1738 v Hannoveri. Vyrastal v hudobne vzdelanej rodine, a popri hudbe mu zostal čas aj na matematiku a astronómiu. Študoval práce profesora Roberta Smitha (v tom čase pôsobil na Cambridgeskej univerzite). Zaujala ho učebnica, ktorá sa zaoberala konštrukciou ďalekohľadov. Mladého Herschela „zázračné prístroje natoľko zaujali, že si kúpil malý ďaleko-hľad. Túžil po väčšom prístroji, peniaze na kúpu nemal. Čo mu iné zostávalo, než pokúsiť sa ďaleko-hľad vyrobiť sám. Začal zhotovovať ďalekohľady zo šošoviek a rúrok príslušnej dĺžky. Ďalekohľady boli veľké, robustné, preto sa preorientoval na ďalekohľady založené na odrazových schopnostiach zrkadiel.Mladý Herschel bol vytrvalý, skúšal vyrábať zrkadlá zo zmesi medi a olova. Už v roku 1773 inštaluje do ďalekohľadov zrkadlá, ktoré sa mu podarilo vlastnoručne vyrobiť. Pri odlievaní a leštení zrkadiel mu pomáhala sestra Lucretia Carolina a brat Alexander. V roku 1774 sa mu podarilo skonštruovať svoj prvý ďalekohľad Newtonovho typu s ohniskovou vzdialenosťou 168 centimetrov. Ani s týmto výsledkom sa neuspokojil. Odlieval väčšie zrkadlá, pivnicu svojho domu premenil na zlievárenskú dielňu. V roku 1776 dokončuje Herschel konštrukciu svojho dvadsaťstopového ďalekohľadu, hlavné zrkadlo malo priemer 30 cm. Ďalekohľad stále zdokonaľoval, získané skúsenosti využil neskôr pri náročnejších konštrukciách. Neskôr sa Herschel pustil do stavby 40- stopového ďalekohĺadu s priemerom zrkadla 122 cm. Pri tejto konštrukcii prvýkrát využil jednozrkadlovú schému, vynechal pomocné zrkadlo a naklonil os zrkadla k osi tubusu. Astronómii sa mohol venovať v kľude, lebo poberal mesačnú rentu. Napriek tomu časť vyrobených zrkadiel predával kvôli zlepšeniu svojej finančnej situácie.V polovici 70. rokov sa začína venovať systematickému pozorovaniu oblohy. Celosvetovú slávu získal za objav nového objektu, ktorý prvýkrát pozoroval 13.3. 1781. Objekt sa nepodobal na žiarivú hviezdu, nebol to svietiaci bod, ale žiarivý disk. Svoje pozorovanie zopakoval o niekoľko dní a zistil, že objekt sa pohybuje. Vyvodil z toho záver, že objekt je prvkom slnečnej sústavy. O novom objave podal správu Kráľovskej spoločnosti v Londýne, správa sa oficiálne objavila 26. 4. 1871. Keď sa odmerali presné súradnice nového objektu a vypočítala sa jeho dráha, ukázalo sa, že je to nová planéta. Za objav novej obežnice bol vymenovaný za člena Londýnskej Kráľovskej spoločnosti. Dostal doživotnú rentu a mal žiť v blízkosti Wind-sorského zámku. Novoobjavená planéta dostala definitívny názov „Urán, a pomenoval ju nemecký astronóm Johann Elert Bode. V začiatkoch novoobjavenú planétu volali Herschel.Okrem tohto významného objavu má na konte ešte mnoho ďalších. V roku 1781 sa mu podarilo určiť rotačnú periódu Marsu, tento údaj sa mu podarilo určiť s presnosťou dvoch minút. V roku 1784 dokázal, že biele póly na Marse sa menia s ročným obdobím. Podarilo sa mu objaviť aj dva satelity Uránu, Titaniu a Oberon. Z pozorovaní určil v roku 1797 dobu ich obehov a rotáciu. Pri skúmaní slnečného spektra sa mu podarilo v roku 1800 objaviť infračervené lúče. Oficiálne uznanie ako astronóm dostal za objav Uránu. Oblasť jeho vedeckých záujmov siahali ďaleko za hranicu slnečnej sústavy. Od roku 1781 systematicky prezeral oblohu 18- palcovým ďalekohľadom. V rokoch 1786,1789 a 1802 vydal tri katalógy, ktoré obsahovali 2 500 objektov. V roku 1820 vydal rozšírený katalóg, ktorý obsahoval päťtisíc objektov. Pojem „planetárna hmlovina sa tiež spája s Herschelovým menom. S Pierrom Laplaceom sa stretol v roku 1801 v Paríži. V roku 1808 ochorel, pokračoval v pozorovaniach až do roku 1819. V roku 1816 za svoje zásluhy bol povýšený do šľachtického stavu. Ako prvý sa odvážil skúmať galaktické a mimogalaktické časti vesmíru. Položil tým základy rozvoja modernej astronómie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
