však narážalo na ťažko schodné technické problémy a preto sa hľadali náhradné riešenia. Na začiatku to bolo ručné kolorovanie, kedy každé políčko čiernobieleho filmu bolo zvlášť vyfarbované. Tato náročná práca sa postupom času čiastočne uľahčila použitím jednoduchých šablón.
Ďalšie zjednodušenie priniesli chemické úpravy, kedy sa čiernobiely pozitívny film namáčal do rôznych roztokov, ktoré ho určitým spôsobom zafarbili. Tzv. vitrážovaním sa farbili svetlé plochy, zatiaľ čo tónovaním plochy tmavé. Tento spôsob dosiahol najväčšie uplatnenie okolo 1. svetovej vojny. Pritom sa dodržiavala konvenčná symbolika farieb: sýto červená znamenala žiarlivosť alebo oheň, zelená krajinu, žltá symbolizovala teplo, sucho alebo neúprimnosť, modrá noc či tmu. Zvuk však tento spôsob ukončil, pretože farby narušovali zvukovú stopu.
Začali sa teda používať procesy, pri ktorých sa pred objektív kamery vkladali rôzne farebné filtre. Prvý komerčne úspešný proces prirodzeného zafarbenia bol dvojfarebný Kinemacolor. Jeho autorom bol George Albert Smith. Prvú farebnú snímku natočil Smith týmto spôsobom pred svojim domom v Southwicku v roku 1906 a prvý hraný film v roku 1910. Kinemacolor bol proces, pri ktorom sa natáčalo i premietalo cez červený a zelený filter. Bolo nákladné, pretože musela byť špeciálna kamera i projektor a nedali sa točiť scény v interiéri (čo svojim spôsobom filmu prospelo). Film ako taký bol čiernobiely a natáčal sa aj sa premietal dvojnásobnou rýchlosťou striedavo cez oba filtre. Projekciou čiernobieleho filmu cez farebné filtre vznikol farebný obraz. V roku 1917 vymyslel Herbert T. Kalmus nový proces, zvaný Technicolor, pri ktorom boli jednotlivé políčka farbené na červeno a zeleno a potom montované do jediného pásu. V tom istom roku vznikol i prvý film. Kvalita však nebola valná, a tak Kalmus vymyslel trojfarebný Technicolor. Prvý film bol týmto systémom natočený v roku 1932. Bol to kreslený film Disneya - Flowers and Tears, prvý hraný film bol týmto spôsobom natočený o 3 roky neskôr.
Farba sa na rozdiel od zvuku nerozšírila tak rýchlo ako zvuk. Tento spôsob však vyžadoval jednak trikrát viac filmového materiálu a naviac špeciálnu kameru.
A tak sa hľadala nová podoba Technicoloru. Tá vznikla na začiatku 40. rokov 20. storočia a spojila 3 farebné pásy do jediného a umožnila aj použitie bežných kamier. Technicolor mal takmer monopolné postavenie do roku 1952, kedy mal premiéru kanadský film Royal Journey, natočený novým systémom Eastman Color firmy Kodak. Počas troch rokov bol Technicolor odsunutý na druhé miesto. Eastman Color sa teraz používa takmer pre všetky filmy. Tento materiál používajú aj ostatné procesy.
Napriek týmto úspechom sa farba nestala na rozdiel od zvukového filmu - okamžitým "hitom". Čiernobiele filmy sa v mnohých krajinách točili približne do 70. rokov 20. storočia. Nebolo to len z dôvodov technických, ale napodiv i výrazových, pretože čiernobiely film veľakrát lepšie vyjadroval požadovanú atmosféru.
Samostatnou kapitolou je tzv. dodatočná kolorizácia čiernobielych filmov, ktorá sa po prvý raz objavila v roku 1985. Mnohí herci i režiséri úplne oprávnene protestovali, pretože tieto filmy neboli zamýšľané ako farebné a farba ako výrazový prostriedok posunie film iným smerom. Bohužiaľ tieto protesty neboli vypočuté, pretože všemocný biznis nepozná prekážky.
Autor: ji
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
