osemnásťmiliónovej Káhiry, bohatej na historické pamiatky, napríklad aj krásny svet oáz uprostred Sahary, kde ľudia ešte stále žijú ako pred tisíckami rokov. Milovníci morskej flóry a fauny i leňošenia si prídu na svoje pri Červenom mori. Farebné koraly najrôznejších tvarov tu vytvárajú prekrásne záhrady, aké nemajú vo svete páru. Záleží skutočne iba na tom, koľko máte času na spoznávanie kolísky civilizácie.
Jednou z možností, ako získať ucelenejšiu predstavu o krajine, je začať ju spoznávať z juhu a použiť na to niektorú z lodí nílskej flotily.
Na juh do Asuánu sa cestuje zväčša špeciálnym luxusným vlakom pre turistov. Z Káhiry sa odchádza k večeru. V pohodlí sme ním do 280-tisícového mesta, ktoré patrí k najkrajším v nílskom údolí, prišli predpoludním.
Západný breh lemujú žlté pieskové duny, príkro klesajúce až k modrým vodám Nílu. Medzi nimi sa týči pomerne nedávno vybudované mauzóleum Aghu Chána, niekdajšieho vodcu ismailskej sekty. Patril k najväčším boháčom sveta. V roku 1959 ho dala postaviť jeho manžela a uložila doň telo manžela, ktorý zomrel v roku 1957. Rakvu z bieleho mramoru nepretržite obklopujú čerstvé červené kvety, ktoré sem denne posiela. Z tohto miesta sa naskytá veľkolepý pohľad na celú oblasť od prvého nílskeho kataraktu až po Asuánsku priehradu.
Prichádzajúca skupina z Nubijskej púšte, strácajúca sa za dunami, naznačila, že pri ceste smerom na juh bude najistejším dopravným prostriedkom ťava. Obrovské priehradné jazero, obklopené púšťou, je vzdialené osem kilometrov južným smerom v Nubijskej púšti. Cestou od priehradného jazera vidieť, ako z piesočných dún občas vystupujú červené žulové kopce. Tunajšiu žulu používali kedysi dávno faraónski stavitelia na posmrtné chrámy svojich vládcov. V jednom z lomov je nedokončený obelisk, pochádzajúci z 15. storočia pred Kristom. Vtedy tam vládla kráľovná Hatšepsut. Dodnes vydáva svedectvo o šikovnosti vtedajších majstrov kamenárov. Mal byť najväčším obeliskom, no kvôli trhlinám v kameni sa napokon nedal použiť.
Asuánska priehrada s okolím patrí do nubijskej etnickej oblasti. Naznačuje to i pleť domorodcov, hoci sú už dávno zarabizovaní. Navyše aj ich hudba ešte obsahuje africké prvky. Svoj typický hudobný nástroj "nubijské husličky" ponúkajú na každom kroku a sú dravo neodbytní. Keď prišli za nami ešte aj do člna, kapituloval som. Husličky zdobia môj byt a sú živou spomienkou na Nubijčanov.
Luxusná loď, ktorá bola pre nás zároveň aj hotelom s bazénmi, kotvila pri rušnom nábreží Asuánu. Odtiaľ nebolo ďaleko k hlučnému miestnemu bazáru. Prejsť pešo čo i len kúsok sa však nedalo. Miestni podnikaví drožkári, túžiac po niekoľkolibrovom zárodku, nás doslova nútil nastúpiť do koča. Pomohlo mi kompletné arabské oblečenie, zakrývajúce ma od hlavy po päty. Kúpil som ho v noci v bazári za pätnásť dolárov. Využiť sa dalo aj v iných častiach Egypta.
Asuánsky bazár má nezameniteľnú atmosféru. Hýri všakovakými farbami, šumí arabčinou a ako ináč - vonia exotickým korením. Vraj tu dostanete najchutnejšie červené kvety ibiša, karkade.
Spomínaná loď, ktorou sme sa po Níle plavili ďalej na sever, bola zaplnená asi spolovice. Cudzinci sú predsa len dosť opatrní pri svojich plánoch vydať sa či nevydať do krajiny faraónov. Militantní muslimovia sa už pár rokov usilujú o premenu štátu na fundamentalistickú islamskú krajinu, podobne ako je to v Iráne. Občasné teroristické ostreľovanie vlaku či dokonca pokusy o atentát, turistov odrádzajú. No posledné dva roky sa situácia vylepšuje a Egypt začína byť opäť najatraktívnejšou destináciou severnej Afriky pre cudzincov vrátane Slovákov.
Loď kotvila v blízkosti všetkých významných pamiatok. Navštívili sme chrámy v Kom-Ombe, Edfú, Luxore i Karnaku. Do Údolia kráľov a Údolia kráľovien sme sa mohli dostať iba zo západného brehu Nílu. Pre tých, čo si chceli vychutnať romantiku v piesku a slnku, domorodci ponúkali na cestu k hrobkám somárikov.
Staroegyptská história nás úplne pohltila. Západný breh Nílu znamenal pre starovekých Egypťanov to isté, čo ríša smrti. Priali si byť pochovaní tam, kde slnko klesá za obzor. Vo faraónskych hrobkách prekvapovali výjavy zo života bohov. V hrobkách manželiek či vysokých úradníkov obrázky každodenného života. Nikde nechýbajú hieroglyfické nápisy. Napokon, to všetko dalo egyptológom príležitosť rekonštruovať život v starom Egypte. Keby tu turistovi chýbali nejaké historické poznatky, môže si ich nájsť v egyptskom múzeu v Káhire.
Pohľad z lodnej kajuty na políčka felahov (roľníkov) okolo Nílu, spestrené skupinami paliem, prezrádza silu púšte, ktorá neúprosne ukrajuje z úrodnej pôdy. Tamojším roľníkom neustáva iné, iba nepretržite čerpať vodu z Nílu a zavlažovať. V usadlostiach údolia pulzuje život. Ženy odnášajú od veľrieky na hlavách veľké nádoby s vodou, dôstojne stúpajúc vysokým svahom. Podobné obrazy vidieť na stenách hrobiek, ktoré sú staré viac než štyritisíc rokov.
Luxor bol našou poslednou zástavkou na Níle. S našou loďou i riekou sme sa rozlúčili, ako sa na Stredoeurópanov patrí - zamávaním zo súše, od dverí turistického klimatizovaného autobusu. Ním sme pokračovali k Červenému moru. Týždňový pobyt v letovisku Hurgada bol vítanou zmenou a dokázal dodať novú energiu na cestu púšťou smerom na sever. Ako fatamorgána zapôsobí od turistických trás vzdialenejší najstarší kláštorný komplex sv. Pavla zo 4. stor. Rehoľný život koptskej cirkvi v ňom pulzuje nepretržite od jeho založenia. Ešte zastávka pri Suezskom kanále v meste Suez, kde je aj základný kameň jeho zrodenia. Odtiaľ diaľnicou a už čiastočne osídlenou púšťou do Káhiry. Po niekoľkodňovej prehliadke veľkomesta plného kontrastov, jeho okolia, vrátane pyramíd a večerného programu "Svetlo a zvuk" pri veľkej sfinge je potrebná zmena. "Odskočenie" autobusom opäť cez púšť k Stredozemnému moru do neďalekej Alexandrie je asi to, čo práve turistu zaujme: štvormiliónové mesto, kde bola najväčšia knižnica staroveku a jeden zo siedmich divov sveta - maják na ostrove Faru, ale aj stojací Popeiov stĺp a katakomby z 3. stor. pr. n. l. Spolu s 98 percentami ľudí, žijúcich od nepamäti v úzkom nílskom údolí, širokom niekde len 2 km a v úrodnej delte Nílu, dávajú ucelenú predstavu o kolíske civilizácie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
